A preto je pri správnom vývoji dôležitý rodič, alebo aj pravidelne prizerajúca osoba. Dôležité je všetko: ako sme sa učili sedieť a chodiť, či nám v tom bolo pomáhané primerane alebo príliš, kedy sme boli obúvaní do prvých topánočiek, akej boli kvality, či nám boli správne strihané nechty, dokonca aj to aké povrchy sme denne zdolávali. Posledné tri faktory ďalej aktívne upravujú zdravie našich chodidiel ešte aj v dospelom veku.
Rozhovor vznikol v spolupráci s podologičkou ANITOU NOPP, ktorá začala zbierať svoje cenné skúsenosti pred 14 rokmi, pri dobrovoľnej pomoci pacientom v nemocnici a neskôr vďaka vlastnému pedologickému centru v Bratislave. Za svoju prax si vyslúžila nielen tisíce vďačných a vyliečených chodidiel, ale aj množstvom celoslovenských i medzinárodných uznaní.
Kedy a kde sa rodí zdravie chodidiel?
Žiaľ, v praxi sa pomerne často stretávame s tým, že už aj najmenšie deti, dokonca bábätká majú problémy s nohami. Často ide o vrodené deformity, alebo v prenatálnom období získané poruchy, ktoré riešime.
Svoje špecifiká má ale asi každá vývinová etapa, však?
Áno a toto úzko súvisí so samotným vývojovým štádiom každého jedného človeka. Postupne ako rastie, sa budú prejavovať dôsledky spôsobu chôdze – dobre alebo nedobre natrénovanej, alebo, napríklad, kedy a ako začal chodiť, či postupne, sám, alebo s nevhodnou pomocou. Ďalej v dôsledku sociálneho prostredia, z ktorého pochádza, športových aktivít ktoré vykonáva, spôsobu akým bol vedený k starostlivosti o svoje chodidlá. Ale tiež sú typické rôzne ochorenia, ktoré sa vyskytujú len v detskom období: piata, šiesta choroba, juvenilná cukrovka, rôzne streptokokove ochorenia, ktoré postihujú imunitu a môžu trvalo poškodiť nechty.
Dobre teda, začnime od veku 0+, kedy človek ešte nevie chodiť. Aké banality môžu ovplyvniť vývoj nášho chodidla?
Veľmi dôležitou a neustále aktuálnou témou je tvar nechtov a teda ako správne strihať bábätkám nechty, aby nesabotovali správny vývoj a zdravie chodidla.
A to sa dá? …obyčajným skracovaním nechtov zasiahnuť do zdravia chodidla?
Predstavte si, dá! Treba si uvedomiť, že bábätká majú bacuľaté nožičky, nemajú vytvarovanú klenbu, pretože majú na nohách ešte príliš veľa tukových vankúšikov, a preto ani nechty a ani nechtové lôžka nie sú dotvarované. Neradno do nich v tomto štádiu zasahovať viac ako treba.
Ako ich teda skracovať a nič nepokaziť?
Nechty u bábätiek striháme tak ako sa podarí, ale snažme sa odstrihnúť len voľnú časť nechtu, ostré rožky zapilníkujme, ani nepremýšľajme nad tvarovaním, pretože akonáhle sa dieťa postaví na chodidlá, a bude ich zaťažovať, budú sa mu nechtové lôžka tvarovať samé aj podľa toho, aký tvar nechtov prirodzene vo svojej výbave má. Je dôležité, aby rodičia venovali pozornosť týmto detailom už od narodenia, postupne viedli svoje deti k rovnakým zvykom, aby sa správna starostlivosť stala súčasťou ich bežného života. Kým sú naše deti ešte malinké, bozkávajme, hladkajme a masírujme ich drobné chodidlá, popisujme im čo robíme a ako sa treba o nôžky správne starať.
Pomerne skoro sa človek dostáva do štádia, kedy sa musí obúvať. Ale aj nevhodná obuv vie narobiť poriadnu neplechu, však?
Čo sa týka obuvi, najväčšiu hrôzu mám, keď vidím, že deti sa preventívne, “pre istotu“, obúvajú do pevnej ortopedickej obuvi. Ortopedická obuv je určená pre ľudí s ortopedickou deformáciou, nie pre ľudí so zdravými chodidlami. Deťom treba obúvať bežné topánočky, ktoré sú prispôsobené v prvom rade tvaru ich chodidiel, s kvalitnou podrážkou, ktorá by nemala byť tvrdá, s pätou, ktorá nedovolí chodidlu padať dovnútra. Tu sa ešte nemôžeme baviť o tom, či má dieťa plochú nohu a podobne, je to príliš skoro a je potrebné, aby chodilo tiež čo najviac po nerovných povrchoch.
Aký je Váš názor na barefoot obúvanie?
Osobne mám barefootové obúvanie rada, najmä pre priestor na prsty a ohybnosť, ktorými je tento typ obuvi vybavený a ktoré sa akoby z bežnej ponuky obuvi postupne vytratili. Pri barefoote je však nesmierne dôležité poznať komplexný stav chodidla a kedy, kde a ako je ich vhodné obúvať. Momentálne žijeme takzvanú. “flat“ dobu, v ktorej pomaly už hádam ani neexistuje nerovný povrch. Dlažbové a asfaltové povrchy ťahajú naše inak pasívne svalstvo k zemi ako magnet. Väčšina detí sa málo pohybuje, sedia doma pred telkou alebo za počítačom, prejedajú sa, stravujú vo fastfoodoch. To všetko vedie k obezite – štatistiky vykazujú alarmujúce čísla. Takáto životospráva sa podpíše aj na stave ich chodidiel – začne to zlým držaním tela, postavením členkov, kolien, pokračuje plochými nohami, pretože svalstvo nebude schopné fungovať správne. Takémuto dieťaťu barefoot ublíži. Avšak, pre aktívne deti, je to výborná voľba: do záhrady, na kamenisté povrchy, na cvičenie a podobne.
V útlom veku sa toho mnoho deje vo vývoji človeka a on je skutočne odkázaný iba na rozhodnutia rodiča. Čo by ste im ešte chceli odkázať?
V prvom rade by som chcela apelovať na všetkých, aby nepomáhali svojim deťom chodiť a stavať sa na nohy skôr, ako sú toho samé schopné. Ich malé chodidlo nie je prispôsobené, aby bolo nadmerne zaťažované a nosilo celú hmotnosť ich tela, toto môže spôsobiť v neskoršom veku výrazné deformity a podobne. Nie sú vhodné ani chodítka. Dieťa sa má samé postaviť a urobiť prvé kroky bez našej podpory. To že padá, je len informácia, že ešte nie je pripravené a potrebuje aby sme ho nechali, aby si to mohlo s vlastným tempom nacvičiť. Sme premotivovaní vďaka internetu a množstvám informácií. Dávame deti do vajíčok a polohovateľných sedačiek aby lepšie videli na okolitý svet. Ale povedzte mi, akú motiváciu bude mať potom dieťa aby niečo urobilo samé, aby muselo zapojiť vlastné svalstvo a kostru? Potom sa čudujeme, že sa deti vyvíjajú pomalšie alebo od narodenia majú rôzne pohybové obmedzenia.
Školáci a puberta – čo môže zistiť podológ v tomto veku?
Približne v 6.-7. rokoch života sa nám už ukazuje ako sa chodidlá vyvíjajú, či má dieťa správny pohybový návyk, je v etape behania, chodí istejšie. Pokiaľ u dieťaťa vidíme nejakú výraznejšiu deformáciu, napríklad má podložené prsty, vpadnuté členky, prípadne sa sťažuje na únavu nôh alebo prstov, je potrebné vyhľadať odborníka. Niektoré problémy dokáže vyliečiť všeobecný lekár, iné ortopéd, fyzioterapeut a podobne. Veľa môže práve ozrejmiť aj podologické vyšetrenie. Podológ vie takisto vyhodnotiť správny vývoj nechtov, kože a podobne, a tento problém aj vyriešiť. Tak, ako máme pravidelné kontroly u zubára, tak by sme mali zaviesť do praxe aj pravidelné kontroly chodidiel, aby sa včas odhalila potreba zasiahnuť do celkového vývoja.
A čo prezuvky na školách?
V prvom rade podčiarkujem dôležitosť zvoliť topánky, ktoré sa zhodujú s tvarom a funkciou chodidla. Ak napríklad na príliš úzku nohu obujeme príliš široké topánky, takáto noha bude v topánke plávať a prepadávať sa dovnútra, následne deformovať. Spôsobí to dosť výraznú nestabilitu, čo sa môže v neskoršom veku, ale aj v dospelosti prejaviť bolesťami kolien, bedier, celého skeletu. Ďalej, obuv na prezutie by mala byť pevne zaviazaná a mala by sa hýbať spolu s chodidlom. Mala by byť dostatočne pružná, ideálne z prírodných materiálov. Do školy sa preferjú sandále, kde je fixovaná aj päta pre elimináciu úrazov, zatiaľ čo noha voľne dýcha.
Keď už je problém s chodidlami na svete, čo robiť a čo určite nie?
V prípade, ak sa dieťa alebo aj dospelí sťažuje na bolesť, alebo uvidíme začervenanie v okolí nechtu, predtým ako sa to budeme snažiť doma sami ošetriť a vystrihnúť, mali by sme zistiť príčinu, prečo sa to deje.
Prvá pomoc je dané miesto dôkladne umyť a dezinfikovať. Prst izolovať aby nedošlo k jeho namáhaniu a nebáť sa vyhľadať aj pri takýchto veciach odbornú pomoc. Čím skôr, tým menej komplikácií potom nasleduje.
Neaplikujme na dané miesto mastičky, práve tie sú najhoršie, rana nedýcha, pridusí sa a problém je na svete. Takisto dlhé máčanie v rôznych dobre mienených kúpeľoch môžu stav poškodiť. Nesnažme sa sami si necht vystrihovať, je dôležité zachovať celú šírku nechtu a odstrániť len nevyhnutnú časť, ktorá zápal spôsobuje. Doma nemáme na to prípravky, ani nechtové špony.
Deti a špony?
Áno, je ich niekoľko tipov, detské nechty sú krehkejšie ako dospelácke, ale prispôsobí sa sila korekcie a je to v poriadku. Zväčša sa u detí odporúča aplikácia plastových nalepovacích špon, prípadne kombinovaných, je to menej traumatizujúce a v prípade včasného zakročenia aj bezbolestné.
Spolupráca s malými deťmi je niekedy náročná, no stále môže byť jednoduchšia než spolupráca s tínedžermi. Prosím, poraďte ako pracovať s tvrdohlavou pubertou?
V prvom rade, ak má náš tínedžer problém, nevyčítajme mu to a venujme mu zvýšenú pozornosť. Kontrolujme jeho stav a pomôžme, pokiaľ niečo robí nesprávne. Tento vek je veľmi špecifický, to je fakt a deti predstavujú väčšiu komunikačnú výzvu aj v našich odborných kruhoch. Ale dá sa to. Osobne veľmi rada pracujem s deťmi, je potrebné k nim pristupovať trpezlivo, láskavo a najmä s rešpektom. Deti netreba podceňovať. Majú radi priamu reč a vždy im treba popísať ako k problému prišlo, ako ho budeme riešiť, čo musí urobiť ono samo v domácom prostredí. Pokiaľ si získate ich dôveru, sú to najlepší pacienti.
Športové a voľnočasové aktivity – aké tu bývajú časté nástrahy a vaše odporúčania?
Malí plavci majú najčastejšie problém s bradavicami a mykózami. Nemusia ich ale mať všetci. Pokiaľ je hygiena pravidelná, imunitný systém funguje ako má, telo nie je „vybičované“ neustálym stresom z výkonu, strava je správna, bradavice ich obídu.
Futbalisti, tenisti, hokejisti budú mať najpravdepodobnejšie problém s mozoľmi, poškodenými nechtami – treba sa poradiť a prezrieť v akej obuvi dieťa ten šport vykonáva, pozrieť sa na biomechaniku chôdze, postavenie samotných chodidiel. Možno bude potrebná výroba individuálnych stielok alebo vložiek do topánok.
V akých prípadoch je potrebné zapojiť aj ortopéda alebo fyzioterapeuta?
Často sa problémy s nechtami ako aj samotného chodidla spájajú so zlým pohybovým vzorcom dieťaťa, alebo keď vidíme výraznejšiu deformitu chodidla, je potrebné vyhľadať ortopéda, ktorý môže indikovať ortopedické korekčné vložky. Pozor, tieto vložky však nie sú vhodné na športovanie, sú príliš tvrdé. Osobne nie som za prílišné vložkovanie u detí, vložka nebude mať efekt, pokiaľ nebude dostatočne pracovať najmä svalstvo chodidla. Takže vložka určite áno, ale s cvičením.
Zdroj: Mária H.
Zdroj foto: DEICHMANN