Ázijská Malajzia patrí vďaka svojej exotickej atmosfére k najpríjemnejším krajinám sveta. Je tu teplo, strava v sebe mieša indické, čínske aj arabské vplyvy, chrámy striedajú mešity s kostolmi a cítiť tu závan britského kolonializmu. Najzaujímavejším miestom celej severnej Malajzie je ostrov zvaný Penang. Jeho hlavné mesto Georgetown je fascinujúcou zmesou kultúr, náboženstiev a farieb.
Malajzia nie je krajina, ktorá by bola očarená svojou históriou, no ak ju na niektorých miestach má, vie si ju skutočne vážiť. Kedysi podstatnú časť Malajzie tvorili lesy, pralesy, zeleň a tak trvalo pomerne dlho, kým tu vznikli mestá či obývané oblasti. Medzi tie najstaršie patrí severomalajský ostrov Penang, ktorý zároveň patrí aj medzi najväčšie turistické ťaháky. Neďaleko prístavu, len pár desiatok metrov od morského pobrežia a úžiny, ktorá oddeľuje ostrov od pevniny ležia ruiny starej pevnosti Cornwallis. Je úzko spätá so založením mesta a menom Francisa Lighta. On je človekom, ktorý na tomto mieste založil Georgetown. Pomenoval ho po princovi z Walesu, Jurajovi V., pretože založenie vyšlo na jeho narodeniny. Podľa legendy na ostrove nebolo nič len prales a aby Light nabudil ľudí na jeho osídlenie, nechal z kanónov strieľať strieborné mince smerom k pobrežiu. Prístav je dnes pokojnejší ako kedysi, ale aj tu sa raz za čas objaví obrovská turistická loď križujúca juhovýchodnú Áziu. Ľudia pomaly, ale isto objavujú Penang. Promenáda lemujúce prieplav medzi ostrovom a pevninou je ráno rušná, pretože niekoľko rybárov nahodilo návnady a v blízkom parku, ktorý kedysi za koloniálnej éry považovali Briti za stred mesta, cvičí niekoľko postarších Číňanov tai či. Zopár rikšiakov zaparkovalo svoje prezdobené rikše na kraj námestia a čakajú na svojich zákazníkov. Domáci s nimi nejazdia, ale pre turistov je zaujímavé sadnúť si na rikšu a nechať sa previezť mestom. Je iné sledovať ho pri kráčaní, iné ak človek len sedí a nasáva jeho atmosféru, ktorá beží okolo neho. Oproti námestiu Padang stojí najkrajšia perla koloniálnej architektúry celého ostrova. Stará monumentálna Radnica má snehobielu farbu, je trošku ošarpaná a odráža v sebe ducha baroka poznačeného britskými predstavami. Skutočný monument, vďaka ktorému Penang pribudol na zoznam UNESCO. Ostrov betelového orechu, tak sa niekedy Penang prezýva, pretože sa tu kedysi s betelom obchodovalo a dodnes tu priamo pred radnicou rastú palmy s týmito tvrdými a zaujímavými orieškami. Srdce Penangu tvorí niekoľko do seba zapadajúcich štvrtí, kde multikulturalizmus skutočne funguje. Stane sa tak, že človek vkročí na tzv. Ulicu harmónie a na jej začiatku stojí krásny, starý anglikánsky kostol s hrobkou zakladateľa Penangu, o kúsok ďalej sa dvíha budhistický chrám pre miestnych Číňanov a hneď za rohom sedia na stoličkách Indovia či Tamilci a popíjajú sladký čaj s mliekom pri exotických raňajkách. Na konci ulice vyrástol minaret starej mešity Kapitána Kelinga a niekoľko mužov kráča dnu. Neskutočná mozaika národov, náboženstiev a ľudí. V čínskom budhistickom chráme je plno ľudí a do pripravených kotlov vhadzujú svoje želania. Tie sa premenia na popol a dym ich vezme hore do neba, aby sa splnili. Indovia v maličkej pouličnej svätyni pri trhovisku s kvetmi prídu, zapália vonnú tyčinku, udrú do zvona a jeden z tisícok bohov vie, že sa pri ňom zastavili. V Penangu stačí len kráčať s otvorenými očami a človek sa naučí krásne lekcie o tolerancii. O Georgetowne sa hovorí, že je hlavným mestom Malajzie, čo sa týka streetfoodu, teda jedla podávaného na ulici. Cez deň si to návštevník takmer nevšimne, no ako príde podvečer, odrazu sa odniekiaľ vynoria stánky pripravujúce miestne špeciality. Večerný trh ožije a domáci pod svojimi šikovnými rukami vykúzlia špeciality ako grilovanú raju na kari v banánovom liste alebo žabu so zázvorom a čili, alebo kúsky kuracieho mäsa v arašidovej omáčke. Penang nielen že dobre vyzerá, ale aj chutí.
Pripravil Tomáš Kubuš
