Marcella Molnárová: Muž po mojom boku musí byť dobrák od kosti

Život speváčky, moderátorky, skladateľky, fotografky  a dokonca spisovateľky,  nikdy nebol a nie je prechádzkou ružovou záhradou. Z detského domova si ju spoločne s bratom vzali úžasní ľudia, ktorí jej dopriali krásne detstvo aj ďalší život.

Vydala sa pomerne mladá,  s manželom jej však neboli dopriate deti. Naprv jej zomrela mamka, onedlho otec a nakoniec nečakane i manžel.  Marcella ostala sama. Smútok zaháňala cestovaním a niekde tam spoznala i otca svojej dcéry Sophie Laury, ktorá má dnes desať rokov.  Dvojica sa síce  rozišla a Marcella ostala s dcérkou sama. Sophia jej robí obrovskú radosť, absolvuje s ňou vystúpenia a ak by ste čakali životom zlomenú ženu – opak je pravdou. Energie a optimizmu má na rozdávanie. Neustále činná a v pohybe. Napriek tomu, že žije len kúsok od Bratilsavy, rozhovor sme robili v lone nádhernej tatranskej prírody v dedinke Spišské Bystré krátko pred jej vystúpením na festivale Petra Stašáka, ktorý sa konal po 16-sty krát.

 

Leto skončilo, ako by ste hodnotili to vaše tohtoročné?

Juj, veľmi dobré leto,  podarilo sa mi opraviť terasy, celý dom som vymaľovala a vyzerá ešte lepšie ako keď bol nový (smiech).  Tešíme sa so Sophiou novým farbám, do ktorých sme ho obliekli, predala som starý klavír, o ktorom sa hovorilo, že v ňom sídlia duchovia, že v noci rozprával, púšťal samostatné tóny, prašťalo v ňom. Nahradila som ho klavírom od Evičky Večerovej, ktorý hrá krásne, teším sa z neho a idem na ňom komponovať nové veci. Okrem toho nám zarodila marhuľa,  takže sme mali asi 25 kíl marhúľ, niekoľko dní som zavárala, varila džemy, na ktorých si pochutnávali všetci moji priatelia a vraj by som sa tým pokojne uživila. Tak som ich  upozornila, že to bolo na zimu, ale všetci to už pojedli. Po robote som sa s dcérou rozhodla, že treba si aj užívať, išli sme do nášho obľúbeného Turecka. Zaplávala som si v najkrajšom azúrovom mori, aké som v živote videla a hoci som tam bol niekoľkokrát, tak teraz sme zdielali rezort s úžasnými ľuďmi.  Oprášila sm si angličtinu, ruštinu, no úžasné leto…

 

Okrem toho ste robili vo svojej milej dedinke festival…

Spoločne so starostom Rovinky sme zorganizovali charitatívny festival, veríme, že bude pokračovať aj v budúcich rokoch. Máme  rovinkovský mafin, súťaž, ktorú každá gazdinka chcela vyhrať. Naozaj tam boli kúsky, ktoré by si zaslúžili oveľa väčšiu a širšiu pozornosť ako len v Rovinke. Moderovali deti, nebáli sa. Bola aj módna prehliadka, zistila som, že ma baví  byť v úlohe organizátorky, produkčnej, režisérky. Okrem toho som dokončila  druhú knihu  pre deti o zúbkovej víle, kde sú krásne ilustrácie od detí. Prvú knihu Hamko Mňamko som robila spoločne s CD. Túto druhú knihu vydáme samostatne a aj CD samostatne. Každý si kúpi čo bude chcieť. Musela som ju prepisovať, lebo Sofia mi povedala, že to je len pre baby, tak som vložila do nej aj „mužský“ pohľad.

 

Ako ste ho získali, debatovali ste s chalanmi?

Vzala som ich na výlet do Schonbrunu a v autobuse som im to čítala, a cestou domov to chceli znova. Z debát vyplynul aj ten mužský pohľad.

 

Stále hovoríte len a len o robote, čo váš súkromný život, láska, muž?

Jedného mám, veľmi pekný, zarastený, fúzatý, urastený, chlpatý, kocúr Garfield (smiech). V lete sme mali osem mačiek, všetky sú už rozdané…

 

Šikovne sa snažíte odbočiť od témy…

Kopa  pracovných aktivít  ma brzdí,  to by asi musel niekto zorganizovať pre mňa výberové konanie. Každá normálna žena chce muža, nielen aby bol oporou, ale niekto musí vynášať smeti, kosiť, zariadiť to maľovanie domu a všetko som si urobila sama.  A teraz keby prišiel ten muž, musel by mať trikrát také schopnosti ako ja, čo je možno ťažké, ja dokonca ani nevnímam, keď nejaký chlap – ľudovo povedané – po mne ide, vždy ma na to niekto upozorní. Ale pravda je taká, že mám vek na to, aby sa niekto v mojom živote objavil. Nájdite mi niekoho… (smiech). V prvom rade by to musel byť dobrák od kosti.

 

Existuje dnes vôbec chlap hoden ženy, ktorá si sama dokáže zarobiť a kúpiť dom, byt, auto…?

Musel by to byť dobrý chlap, ktorý by mi sadol! Určite nie imelo, ktoré sedí na tvojom gauči, pozerá tvoju televíziu v tvojom dome, četuje s inými frajerkami, tak tomuto sa snažim hladko a jemne vyhnúť. Imelo je skvelé –  bozkávať sa pod ním, ale nie mať ho v dome. Mám v zásade veľmi pokojný život a so vzťahom prichádzajú väčšinou aj  zaláskované problémy. Ak to bude mať byť a bude to mať byť dobré, nech to je… Mám množstvo aktivít, ale nie preto, že ich vyhľadávam, aby som nebola frustrovaná, to naozaj nie. A ak sa nejaký voľný čas nájde, pribehnú kamarátky, susedky, takže na hľadanie zase nemám čas, okolie mi ho nedopraje  (smiech).

 

Spievanie…

Áno, chystám CD plné zamilovaných piesní, som asi v polovici roboty, bude sa volať Lyrika a už sa naňho veľmi teším.