Idol českých a slovenkých žien oslávil v júni 29-te narodeniny a teší sa už rok z prvého syna Aloisa, ktorého mu porodila o sedem rokov staršia herečka Táňa Vilhelmová. Tá má z predchádzajúceho manželstva osem- a päťročného syna a vzťah s mladším mužom si nevie vynachváliť. Spokojný, šťastný sa zdá aj Vojta Dyk, ktorý Bratislavu navštívil pri príležitosti nedávnej premiéry filmu Anjeli a onedlho sa objaví na koncertnom pódiu v Trenčíne.
Nedávno mal premiéru film Traja bratia, dnes Anjeli, ako stíhaš toľko nakrúcania?
Zataľ stíham, keď nebudem, nebudem to robiť. Traja bratia sa točili vlani v lete, Anjeli na jeseň, takže bolo to pekne rozložené, aby som si užil oba filmy.
Keď si uvidel svoj kostým do filmu Anjeli, že budeš anjel-puncker, kožená bunda, strapaté vlasy, páčilo sa ti to?
Moc mi ho neukázali, pretože väčšina vecí bola mojich (smiech). Cítil som sa v nich svkele a páčilo sa mi to.
Mladým ľuďom sa dnes často vyčíta, že nemajú úctu k autoritám, ty si si vo filme zahral vedľa Mariána Labudu a Zuzany Krónerovej, ktorí sú vážni herci, ako si to prežíval, ako sa ti s ním hralo? Mal si rešpekt?
Keď mi niekto povie, že mám mať pred niekým rešpekt, vtedy sa naopak snažím nie ho doslova nemať, ale toho človeka mierne provokovať, pošťuchávať a stalo sa mi to i pri pánovi Labudovi. Pristúpil na moju hru, skvele sa bavíme, doberáme, ale nič to neuberá na mojom rešpekte k nemu, pretože vieme, čo všetko zahral v divadle, v kine, dokonca som presvedčený, že my obaja ani nevieme všetko, ale rozhodne si myslím, že humor s rešpektom sa dajú zladiť. A s rešpektom by som to zase moc nepreháňal, kto ho má, ten ho má i bez toho, aby musel na rešpekt k jeho osobe niekto upozorňovať.
Ako sa ti všeobecne hrá so slovenskými hercami, máš rád české a slovenské spoločné projekty?
Mám rád české a slovenské projekty, o slovenských hercoch si myslím, že sú veľmi prepracovaní, namakaní, na výške, hrozne ma to baví. Pravda je, že som spolupracoval hercami z divadla Astorka alebo špičkovými zo SND, takže som nestretol zlých hercov. Zatiaľ mám len dobré skúsenosti či Stanke, Pauhofová a mohol by som menovať ďalších.
Máš na nočnom stolíku už ďalší filmový scenár?
Mám, je zložitejší pre mňa, len zatiaľ neviem s určitosťou, či sa bude realizovať, preto o ňom príliš hovoriť nebudem, len že je o spevákovi.
Necítiš sa rozpoltene raz spevák inokedy herec?
Myslím, že to nikto vrátane mňa nedelí či som spevák alebo herec alebo oboje, to môže rozdeľovať len človek, ktorý to robí úmyselne. Robím čo ma baví a nejaké kategorizovanie mi je celkom „u prdele“.
Nie je ti ľúto za rozpadom skupiny Nightwork?
Nie.
Prečo, boli ste úspešní a obľúbení….
Úspech a obľúbenosť nie sú predsa všetko. Existujú oveľa dôležitejšie veci ako napríklad, že robíte veci s ľuďmi, ktorých máte radi.
Ako si na tom so speváckou kariérou, kedy ťa uvidíme na Slovensku v pozícii hudobníka?
Veľmi dobre, pracujeme s hudobným telesom, s brnenským big bandom, ktorý sa volá B-Side Bands a vystúpim s ním 23. októba v Trenčíne. Okrem toho zakladám vlastnú kapelu, do ktorej lámem troch Slovákov, aby so mnou hrali.
Považuješ hranie s big bandom za výzvu?
Pre mňa je to radosť, účinkujem s nimi už tri roky a výzva je skôr, že sa snažíme vždy pozvať zahraničného hosťa. Vlani v decembri sme zlákali Kurta Ellinga, ktorý je držiteľom Grammy a nie je príliš známy masám, ale v džezovom svete je to pojem a absolvovali sme spolu kocerty v Brne a vo Viedni, bolo to niečo neuveriteľné.
Čo by si na záver odkázal svojim slovenským fanúšičkám?
Nech nepoľavujú, ale zase ani nech to nepreháňajú (smiech).
