Na tlačovej konferencii k Černobílému turné v Bratislave Lucie Bílá sršala humorom. Prezradila nám, že má popálenú nohu, čo sa jej prihodilo pri pečení kuracích krídelok pre kolegov z muzikálu Adams Family, kde si zahrala Morticiu. Tá musí neustále trpieť, aby bola šťastná a Lucii Bílej sa to podarilo doslova a do písmena, pretože jej na nohu vychrstla horúca masť. Jej aktívny partner Petr Makovička jej chcel pomôcť, tak jej to s láskou utrel a zošuchol jej pľuzgier. Lucka tomu ešte nasadila korunu, keď si obula čižmičky a tie jej nohu vydrali takmer do krvi. No jednoducho šikovnica.
Černobílé turné zažije svoj druhý diel, v čom bude iné ako to prvé?
Nerada mením veci, ktoré fungujú, preto sa toho veľa meniť nebude. Ostávajú tri hudobné telesá, dve tanečné skupiny, svetlomaliar, veľmi sa na to teším. Keby to vyšlo ekonomicky, najradšej by som takto vo veľkom hrala a účinkovala po celý rok, nielen na dvoch koncertoch v Bratislave (21.10. 2014) a Košiciach (23.10.2014). Je to úžasné predstavenie, sama si pripadám chvíľami ako divák, o celú show sa stará 250 ľudí, všetko to privezie osem kamiónov a 22 osobných a väčších áut. Tak sa prídite pozrieť, aby ste videli, že „nekecám“ (smiech). Jedinou zmenou bude predskokanka, namiesto Ewy Farnej to bude Sabina Křováková. Hľadala som niekoho, komu by som bola „platná“, pretože som už „velká holka“ a mám možnosť pomáhať.
Minulý rok sa na turné predávali vami vlastnoručne háčkované srdiečka a vyťažok šiel na charitu, bude mať aj toto turné charitatívny podtón?
Uháčkovala som si na seba bič, háčkujem v každej voľnej chvíli, dokonca i v aute a pre Konto bariéry som uháčkovala asi 1400 srdiečok. So 700 som sa dostala do knihy rekordov, a samozrejme nechcem ich naháčkovať zase príliš, ale tých 250 tisic českých korún, ktoré som vyháčkovala pre týchto ľudí, ma teší. A už mám pripravených ďalších 50-tisic korún a verím, že do Vianoc to ešte porastie.
Turné bude mať aj ďalší rozmer, bude sa z neho nakrúcať DVD…
Mám rada človeka, ktorý sa volá Vladimír Komárek, hovorí, že čo sa nenapíše alebo nenatočí, nemusí sa pamätať a ja chcem, aby si ľudia na toto turné pamätali a hlavne si ho chcem zapamätať ja. Ale tiež sa možno všetkým nepodarí dostať na koncert, tak si to budú môcť pozerať doma. Okrem toho, na budúci mesiac, vyjde aj špeciálne Diamantové CD, pretože ľudia majú radi od svojich miláčikov novinky v podobe zmesí hitov, nových exkluzívnych obalov, tak som túto výberovku okorenila i novinkou Devátá vlna. Tri CD budú obsahovať asi 60 skladieb a verím, že na turné sa bude už predávať a ja budem podpisovať.
Názov diamantové CD ste vymysleli vy?
Priznám sa, v tomto momente už ani neviem ako to vzniklo. Ono je to jedno, je to naozaj solitér, pre mňa doslova šperk a verím, že tiež bude i pre poslucháčov. Je to prierez časom, od roku 1985, bože, ja už spievam toľko rokov? Vidíte a napriek tomu to stále milujem a dúfam, že to vidia a cítia i poslucháči a diváci. Chodia stále na koncerty a nie je to len moja zásluha, ale celého môjho tímu, ktorý je naozaj obrovský, dýchajú a pracujú pre mňa, rovnako ako dýcham ja pre nich.
Turné je černobiele a vy ste prišli na tlačovku čiernočervená…
Mala som chuť na farbu (smiech). Na biele vlasy mám ešte čas.
Vyskúšali ste si niekedy ako by ste vyzerali blond?
Áno, bola som v Londýne, štyri hodiny ma prefarbovali na blond, a keď som sa uvidela v zrkadle, skríkla som – nie! A okamžite ma prefarbili naspäť na čierno, lebo som vyzerala ako múčny červík. Úplne sa mi stratila tvár, pán Boh si ma stvoril takto a vedel prečo. Inak kvôli jednej filmovej role som raz mala zosvetlené vlasy a celkom sa mi o páčilo, ale teraz a mi do toho nechce.
Momentálne nechystáte filmovú rolu?
Mám doma dva scenáre, dokonca som v období, kedy by sa mi do hrania veľmi chcelo, aj keď neviem, či sa to časovo podarí skĺbiť. Rada by som si zahrala niečo iné ako Rómku alebo čarodejnicu. Ani záporná postava by mi neprekážala, ale preč už od Rómiek, ktorých som si zahrala dosť.
Ste spolumajiteľkou pražského dvadla Ta Fantastika a práve dnes sa objavili v tlači správy o tom, že divadlo ide dolu vodou, že prídete o pekný balík peňazí a podobne, ako je to naozaj?
Hlúposti. Máme pred sebou krásny projekt, každú nedeľu budeme hrať bábkové dvadlo, okrem toho dvakrát denne hráme Alenku v ríši divov – akurát nerobíme muzikály. Preto to médiám vŕta v hlave a vyvolávajú chaos. Ta Fantastika je môj domov aj keď teraz účinkujem v Karlíne, ale snažila som sa priniesť do nášho divadla najlepšie bábkové divadlá, aby sme deti odlákali od nereálneho sveta počítačov a prilákali ich do divadla medzi rovesníkov. Verím, že takto vznikne tradícia a nedele budú plné. Sama hovorím synovi, aby sa odpútal od počítača a išiel medzi ľudí, aby si všetko zažil, pozoroval skutočný život, nie virtuálny svet. Niekedy je to s ním ťažké, je taká doba. Počítačová. Sama som sa snažila všetko si zažiť. Uvidíme, odsťahoval sa odo mňa, skúša samostatný život. V devätnástich si dokazuje, že nie je závislý na maminke a ja mu držím palce a som na neho veľmi pyšná.
Ako ste ho pripravili na starostlivosť o domácnosť – pranie, varenie, upratovanie?
Ako správny mužský považuje tieto roboty za ženské, samozrejme časom pochopí, že ak si to neurobí sám, nikto iný to za neho naurobí a naučí sa. Ja mám pani, ktorá mi pomáha, ale on určite nebude mať upratovačku, skôr nejakú slečnu, ktorá by sa nasťahovala, ale to si musí zariadiť sám.
Má vo výhľade nejakú?
Skôr majú dievčatá v merku jeho (smiech). Neponáhľa sa, čo mi je sympatické, pozerá sa okolo seba a je po mne aj v tom, že sa musí naozaj zamilovať.
Zdôveruje sa vám, keby mu nejaká slečna zlomila srdce, budete to vy, komu sa vyžaluje?
Musím povedať, že zatiaľ ho kvôli žiadnej slečne srdce nebolelo. Ale nie je téma, ktorú by sme spolu neriešili, tak som ho naučila a ešte sa mi páči, že nemá žiadne porušené ego, lebo pokojne aj pred svojimi kamarátmi mi povie, že ma má rád a opäť opakujem, som na neho pyšná.
Terčom bulváru ste neustále, napriek tomu, že nemáte problém hovoriť na akúkoľvek tému, dokáže vás ešte zraňovať bulvár?
Áno, sú chvíle, kedy to zabolí, keď sa články týkajú tém, ktoré sama nemám spracované v sebe, a potom to novinári zabalia do svojich farieb, vtedy som zraniteľná. Som normálna mama, normálna ženská, ktorá má svoje strachy, svoje túžby, nesplnené priania, ale bohužiaľ, musím to brať tak ako to prichádza. Ako hovorí Bibia, keď dostaneš facku, nastav druhé líce, ja ho trpezlivo nastavujem, modlím sa, že raz to prejde, že raz médiá začnú písať s úctou, petože už by som si ju, popravde, zaslúžila. Ani ja nemôžem a nechcem o všetkom hovoriť, máme za sebou rodine ťažký rok, týkalo sa to choroby mojej maminky a hovorte do médií o niečom, čoho sa bojíte, kvôli čomu denne plačete, modlíte sa, aby to dopadlo dobre, aby sa nestalo niečo čo vám lekári predpovedajú, pred čím vás varujú. O tom naozaj nejde hovoriť do médií. Nebojujem proti bulváru, stačí, že ho nečítam. Hlavne sa nechcem brániť voči tomu, čo píšu, lebo len prilievate olej do ohňa. Bulvár patrí k tejto dobe a tak ho beriem.
Foto: Anka Olvecká
