Twiins (predtým Tweens) sú sestry (dvojičky) Veronika Nízlová a Daniela Nízlová (*15. máj1986). Začínali v roku 1996 pod menom Tweens, ktoré im vymyslel Daniel Hevier. V roku 2008 zmenili názov na Twiins, keď natočili videoklip k piesni „I Don´t Know“, ktorý sa natáčal v USA. V súčasnoti predstavili v Bratislave na party pánskeho magazínu svoj najnovší videoklip, ktorý vznikol v Amerike, pod názvom One Night Stand s raperom Flo Ridom.
Dievčatá, spomínam si na náš prvý spoločný rozhovor, ktorý smerobili, keď ste mali asi 14 rokov….
Áno, v športovej hale v Nitre…
Aké ste mali vtedy sny a do akej miery sa naplnili?
Hneď musíme neskromne povedať, že sa splnili vrchovate nad mieru. Spev nás bavil a my sme sa zabávali, mysleli sme si, že to potrvá pár rokov a po 25-ke budeme usadené maminy spievať deťom a manželom. Teraz máme pomaly 28 rokov, neustále spievame a o tom, že budeme spievať v Amerike sa nám nesnívalo ani v najsmelších predstavách. Je to pravda! Ako malé sme obdivovali Katku Hasprovú, keď spievala na Eurovízii, zaspievali sme si tam aj my – jeden zo splnených snov. Chceli sme nahrať zahraničný album s veľkou zvukovou medzinárodnou produkciou, čo si môžeme tiež – ľudovo povedané – odfajknúť. Sme nadmieru spokojné, takže už len rodiť detičky a mať spokojné manželstvá.
Máte horizont, kedy by ste sa chceli vrhnúť na zvyšovanie populácie v našej krajine?
Obe máme vzťahy, keď pán Boh dá, do tridsiatky by sme prvé deti chceli mať. Naši partneri nie sú mediálne známi a rešpektujeme, že ani nechcú byť, takže k tejto téme asi toľko.
Nedávno som čítala nie príliš lichové vyjadrenia na účet vášho amerického klipu s raperom Flo Ridom… Je to skôr závisť alebo…?
Doteraz sme boli známe ako malé rozkošné dvojičky, dievčatká… ale čas pokročil a možno niekto má problém pochopiť posun. Aj Darinka Rolincová prineskoro prelomila ľady, kým ľudia pochopili, že je to veľká, dospelá baba Dara Rolins. Takže možno je to pre niekoho šok, akcia vyvoláva reakciu a tá nemusí byť vždy len a len lichotivá. Ale máme ohlasy na pesničku aj dobré, ľudia nám fandia, takže všetko je ako má byť.
Kam teraz siahajú vaše spevácke sny, nie každému sa podarí preraziť v zahraničí?
Na Slovensku pôsobíme pomaly sedemnásť rokov, v zahraničí začíname od začiatku, sme na akejsi štartovnej čiare. Nabrali sme odvahu, zbalili kufre, nahrali sme pesničky, aktuálny singel je vonku, naozaj máme ponuky z viacerých krajín, veríme, že pesnička zaujme, uspejeme, sme optimistky, inak by naša práca nemala zmysel. Všetko je momentálne v plienkach a čakáme čo bude – rovnako ako naši fanúšikovia či neprajníci.
Ako vnímajú vaše úteky do zahraničia vaši rodičia? Mali ste vždy ukážkový vzťah, tatko vás vozil na vystúpenia, mamka keď mohla vždy bola tiež s vami a naraz majú doma veľké baby, ktoré si zbalia kufre a cestujú po celom svete?
Stále nám fandia, keď sme prvýraz odišli v roku 2010 do Ameriky na tri mesiace, denne sme si skypovali, vedeli o nás všetko čo robíme, kde a pohybujeme a tak je tomu stále. Doma sme stále na Slovensku a tri mesiace je naozaj maximum, pretože máme tu priateľov, rodinu a to už sa nám riadne cnie za osobnými stretnutiami. Veľmi rady cestujeme, sme rady, že sa dá odtiaľto cestovať kamkoľvek, ale doma sme na Slovensku.
Máte u rodičov stále svoje detské izby?
Samozrejme, plné porcelánových bábik, ktoré sme kedysi zbierali. Mamina nám dokonca kupuje veci, keď niečo peké uvidí a nám sa to stále páči. Vyzerá stále rovnako mlado, ale hlavne hneď po zobudení je usmiata, naše rodinné slniečko.
Amerika je raj na nakupovanie, na čom tam ulietavate, čoho si nosíte domov plné kufre?
Kabelky, topánky, ale zase nepreháňame, nie sme shopoholičky, vždy si položíme otázku – potrebujeme to? Keď je odpoveď nie, jednoducho si to nekúpime. Sme šetrné.
Stretli sme sa na krste pánskeho magazínu, ako ste reagovali, keď vás pozvali za krstné mamy?
Veľmi príjemne nás to prekvapilo a sme rady, že sme tu. Celkovo vo svete má časopis stále veľký cveng, vieme oceniť peknú babu a pekné erotické fotky, ale my by sme nenabrali odvahu zapózovať, tak ho aspoň pokrstíme.
Vráťme sa k vašej muzike, ako vnímate v súčasnosti váš prvý album, keď si ho pustíte?
Nostalgia. Úsmev. Čas letí a niekedy sa nám nechce veriť, že ubehlo toľko rokov. Napríklad pieseň Tak sa neboj, mama, ktorú otextoval Daniel Hevier, teraz máme problém ju odspievať, pretože text je emotívny, po prvej slohe máme slzy v očiach.
Máte čas na koníčky a aké?
V poslednom čase sme začali cvičiť, dosť nás to pochytilo. Venujeme sa zdraviu, rady varíme, samozrejme zdravšie veci a dokonca sme aj rodičov inšpirovali k zdravšiemu stravovaniu. Takže “vepřo, knedlo, zelo“ už len striedmo, klasickú múku sme vymenili za špaldovú, veľa zeleniny, rybičky, chudé mäsko. Vrele odporúčame.
