Rodená Moraváčka vyštudovala český jazyk a dejepis, ale od osemnástich rokov sa pomerne aktívne venuje spevu. Po príchode do Prahy v roku 1991 sa najprv živila ako moderátorka v rádiu a televízii, ale zároveň prijala ponuku účinkovať v divadle Semafor.
Od roku 1993 už „plávala“ z role do role v najslávnejších a najznámejších muzikáloch, ktoré sa v Prahe tešili veľkej obľube a vysokej návštevnosti ako West Side Story, Jesus Christ Superstar, Dracula, Mise, Monte Cristo. Popritom neustále koketovala s populárnou hudbou a vyšlo jej niekoľko albumov. V Bratislave nám predstavila zatiaľ ten ostatný: Leona – největší hity.
Dnes ste vstávali veľmi skoro, aký máte vzťah k rannému vstávaniu?
Keď som bola mladšia, krútila som sa, vytvárala si vlastné problémy so vstávaním, ale dnes už vďaka skúsenostiam, veku i synovi sa teším na každý deň a hľadám v ňom to príjemné bez ohľadu na to, o koľkej musím vstať. Dnes sa mi to potvrdilo, mám radosť, že stretávam od skorého rána príjemných ľudí, ktorých zaujíma nielen môj osobný, ale i pracovný život. S týmto pocitom sa mi vstávalo príjemne, dokonca som sa sama zobudila skôr ako bolo potrebné. Možno panuje názor, že speváci a speváčky ráno vylihujú, ale ja som speváčka – mama, takže už pekných pár rokov mám budíček o siedmej ráno,bez ohľadu na to o koľkej idem spať. Dokážem si nájsť cez deň aj chvíľky na relax, aby som vedela fungovať bez nadávania na vstávanie a mohla pracovať niekedy do neskorých nočných hodín.
O muzikantoch panuje všeobecne názor, že si doprajú sánok rovnako ako ponocovanie… Ako ste na to vy?
Bohémstvo som doslova umlátila zodpovednosťou, ale samozrejme aj ja som si užila krásne chvíle umelecko-bohémskeho života. Dnes si už rozmyslím, či chcem fungovať zodpovedne alebo byť ospalá, unavená, nepríjemná. Užívam si život na pódiu, občas „zapařím“ s kamarátmi, ale nemusím to mať každý deň, dopriala som si to, keď som nemala dieťa. Priznám sa, že o spánku som si toho dosť aj naštudovala a stane sa, že si nájdem cez deň desať-dvadsať minút na relaxáciu a naštartovať sa nanovo. Spánok mám rada. Víkendy, dovolenky, prázdniny sú predsa na to, aby sme si pospali dlhšie.
Na Slovensko ste prišli, aby ste predstavili svoj nový album, ktorý síce vyšiel začiatkom leta, ale promo ste si nechali na babie leto… Baví vás aj po toľkých rokoch v brandži robiť rozhovory?
S príjemnými ľuďmi je to vždy príjemné, na Slovensku mám novinárov naozaj rada, moc som sa na vás tešila a verím, že aj vy na mňa (úsmev).
CD Leona – největší hity je mapovaním vašej kariéry, výberovkou, kto a podľa čoho vyberal skladby na album?
Mala som šťastie, našli sme spoločnú reč s vydavateľom – Supraphonom, preto je album naozaj pestrý. Obsahuje popové songy z môjho úplne prvého albumu LEONA, muzikálové piesne, ktoré vypovedajú o mojom etablovaní sa aj na tejto scéne, pesničky, ktoré prijali rádiá, a ktoré rada spievam na koncertoch, ale i duetá s milými ľuďmi, s ktorými som v živote spolupracovala nie jednorázovo, ale dlhodobo. Milujem napríklad pesničku od Vaša Patejdla, ktorú napísal do muzikálu Jack Rozparovač a hoci nie je známa z rádií, na koncertoch si užíva uznania, naozaj sa Vašovi podarila a teším sa, že bude mať vďaka mne zásadnejšiu životnosť na mojom albume. Rovnako tam nájdete novinku z pripravovaného albumu. S vydavateľstvom máme plán spolupracovať i na ďalších spoločných dielach.
Duet s Karlom Černochom je vzácny, nakoľko už nikdy nebude príležitosť si to zopakovať. Ako si na neho spomínate?
Vynikajúci kamarát, ktorého som vnímala už ako mladá dievčina, ktorého som nesmierne obdivovala a moja skúsenosť mi dala za pravdu, pretože s ním bola neuveriteľná „prča“. „Sranda“ bola jeho životným štýlom a naučila som sa aj ja vnímať život cez tento spôsob nazerania , lebo jedine tak sa dajú prežiť aj chvíle neláskavé, najrôznejšie problémy, ktoré život prináša. Obohatil môj život ako človek, umelec, ako swingový spevák, človek, s ktorým je báječne na javisku, skvele komunikoval s divákmi. Je to pre mňa ikona ako sa má naša profesia skutočne robiť správne a vždy šiel do toho naplno. Bol pre mňa veľká inšpirácia. Okrem muzikálov sme sa stýkali i súkromne. To on ma zoznámil s mojím budúcim partnerom Bořkom Šípkom, s ktorým síce nie sme už pár, ale máme úžasného syna Artura. Dlho ladil našu známosť, zásadne mi vstúpil do života a dodnes mám doma od neho kvet, ktorý zalievam a hovorím, že zalievam Karlíka. Naďalej som v kontakte s jeho dcérou Terezou i manželkou Dášou.
Vy pokojne hovoríte o súkromí, český bulvár na vás nič nemá…
(Smiech). Teraz je taká pokojná perióda.
Po rozchode s Bořkom nenachytali po vašom boku žiadneho muža… Zanevreli ste na mužov?
Rozhodne nie. Mám priateľov okolo seba, ale nezamilovala som sa. No som trpezlivá, chodím do spoločnosti, športujem. Mnohí známi hovoria, že to nie je jednoduché, nájsť si nového partnera, keď už máte aj dieťa, rybník je do istej miery vylovený, ale nebránim sa. Neuzatvorila som to a otvorene dúfam, že nejakého parťáka ešte zažijem.
Aký je váš vzťah s Bořkom v súčasnosti?
V prvom rade sme sa nerozišli, on ma opustil. Vzťah sa transformoval do lásky, po rozchode, ktorý nebol jednoduchý je teraz v príjemnej rovine, vychádzame spolu i vďaka synovi.
Špekulovalo sa o návrate…
Nie, nie, naozaj musím povedať, že nevidím tu svoju budúcnosť ani jeho a po celú dobu rozchodu mi to dával pocítiť, že urobil hrubú čiaru, že je na inom brehu. Nie som človek, ktorý sa utápa v nereálnych predstavách, mali sme sa stretnúť, malo to zmysel, ale nebolo to až do smrti… On ma ako partnerku nikdy neprijal, hoci na začiatku to tak vyzeralo, bola som pre neho atraktívna, mladšia žena, ale pristupoval ku mne skôr otcovsky a taká skutočná „partnerina“ z jeho strany nefungovala. Preto logickým vyústením bol rozchod. On mal partnerky, ale trúfam si tvrdiť, že je skôr samotár, svojim spôsobom večne starý mládenec, ktorému nikdy nevidíte do hlavy. Nepochybne ma miloval, stále ma má rád, som teraz fajn kamoška a nie je to málo.
Ako vychovávate syna – ste kamaráti alebo mama a syn?
Absolútni kamaráti. Výchovu som založila na úcte k dieťaťu ako k človeku, a nie, že má šúchať nohami, keď dospelí hovoria len preto, že má málo rokov. Záleží mi na tom, aby vyrástol z neho človek, ktorý dostal dobré gény a aby si ich ustrážil. Nech skúša, učí sa a nech sa rozhodne čo chce robiť, ja mu len pomáham a veľmi ma to baví. Zatiaľ mám pocit, že z neho rastie sebavedomé i keď pokorné dieťa a hoci mám chlapca, je to empatická bytosť, ktorú nezaťažujem problémami. Ale má úžasný cit, presne vie, kedy potrebujem potešiť a vidím ako sa chová ku kamarátom, som na neho pyšná.
Umelecké sklony u neho sa orientujú ktorým smerom?
(Úsmev) Artík je ladený športovo, vediem ho k hudbe, je muzikálny, spieva, chodí na gitaru, niekedy cvičí rád, niekedy ho naháňam… Samozrejme ho zaujíma aj architektúra, počítačové animácie, vtedy sa ozve vo mne stará škola a hovorím – zober papier, ceruzku a vytvor niečo ako otec… Samozrejme otec v ňom vidí svojho nástupcu, aj keď Bořkov najstarší syn je veľmi úspešným dizajnérom v Číne, takže uvidíme, možno sa rozhodne nakoniec pre niečo celkom odlišné. Chodí do britskej školy, jazykovo je vybavený, ostatné je na ňom.
Spomínam si na vaše začiatky, keď vás novinári preberali, že si budujete kariéru na prebratých pesničkách, hoci si myslím, že ste presvedčili, že hlasové kvality rozhodne máte…. Ako ste to prežívali v tom čase?
Nebolo to príjemné, hlavne som túto umeleckú krivdu nemala možnosť odčiniť. Začala som ako progresívna džezrocková speváčka, potom som šla do muzikálov a v roku 1996 som vydala úžasný album LEONA, ktorý bol úžasný aj autormi ako Andrej Šeban, Boris Urbánek, Roman Holý, Luboš Horcl, ktorí mi napísali vynikajúce nadčasové pesničky s pôvodnými českými textami. Žiaľ nedostalo sa mu uznania v rádiách, doslova ho pochovala firma, ktorá ho vydala, hoci som našla štedrého sponzora. Už vtedy som mala ponuku do muzikálu Dracula a prvú som odmietla Karlovi Svobodovi s tým, že robím dosku. Vďaka tomu, že „zapadla“, prišiel Karel s ponukou urobiť album muzikálových a filmových melódií. Tak sme do toho šli. Repertoár som sama vyberala, paradoxne ma táto doska katapultovala medzi známych, ale zároveň ma zaškatuľkovala, lebo nikto nezisťoval čo bolo predtým. Že som i na začiatku urobila skvelú hudbu a piesne z nej mám dodnes v repertoári a majú úspech… Nehnevám sa, ale nie je to celkom spravodlivé. Aj po muzikáloch som vydala ďalší pôvodný album, ale je jednoduchšie zaradiť ma… Ale nie je všetkým dňom koniec, vidím to optimisticky.
Po tom množstve muzikálových postáv máte vôbec ešte nejakú vysnívanú rolu?
Mraky (smiech). Napriek tomu, že som si zaspievala krásne role v rockovej opere Jesus Christ Superstar, v muzikáli Janka Ledeckého Hamlet, spievam celoživotne jazz a rock v moderných úpravách. Keby ma stretlo niečo ako Sweet Charity – kabaretné a revuálne pôsobenie na javisku, kde sa prejavím ako zrelá ženská pre dospelého diváka i s nadsázkou a kritikou. Odmietla som muzikál Chicago, lebo vtedy som chcela otehotnieť, čo sa aj zadarilo, takže toto by som si chcela dopriať.
Kabaret, revuálne vystúpenie – to chce dobrú kondíciu. Ako na nej pracujete?
Rodičom ďakujem za úžasné gény, prirodzený vzťah k športu podľa ročných období – plávam, bicyklujem, v poslednom období som začala chodiť do fitka, pretože sa mi ohlásili bolesti krížov. Nie som lenivá, počúvam svoje telo, rada tancujem a hýbem sa, čo mi slúži aj súkromne aj profesne.
Na záver – vaše ženské rozmary – na čom ulietavate?
Parfumy. Dávam im prednosť pred značkovými drahými kabelkami, ktorým sa pochopiteľne tiež nebránim. Ale keď dobre voniam, užívam si to ja i vy (úsmev). Aj doma používam rôzne aromatické lampy, masírujem syna pred spaním voňavými krémami, vonné sviečky… Rada cestujem, záleží mi na krásnom domove, ale samozrejme peňaženku delím rovnomerne, aby kvôli jednému úletu som neoklamala niečo iné, čo mám rada. Takže úlety s rozumom.
