Slovenský Frank Sinatra precestoval so svojimi piesňami kus sveta, ale v Chicagu a následne v Toronte bol prvý raz.
Rád ochutnáva exotickú stravu, no ustriciam neverí
Najprv prišiel telefonát s ponukou spievať na slovenskom festivale v Chicagu, ktorý má dlhoročnú tradíciu. „Priznám sa, bolo to pre veľké prekvapenie a potešenie, že si spomenuli práve na mňa v ďalekom Chicagu. Trochu som váhal, nakoľko som vedel, že ma čaká následne cesta do Toronta, ale našťastie niečo vyše týždňa som mal na aklimatizáciu, tak som pristal a dobre som urobil,“ hovoril spevák čerstvé dojmy. „Rád spoznávam nové krajiny, Chicago je vlastne splnený sen. Alojz Jurčík bol organizátor, prichýlil ma ďalší skvelý človek Igor Pitoňák, ktorý je stavebný podnikateľ a s manželkou sa skutočne o mňa starali ako o svojho. Vyhovovala mi ich strava, pretože naozaj si chránia zdravie, ja tiež mäso príliš nejem, takže sme si rozumeli. Ochutnali sme aj čínske a indické špeciality, rád ochutnávam nové jedlá, ale priznám sa, ustriciam neverím,“ priznáva spevák.
Dušana Grúňa fascinovala miestna architektúra a fakt, že ich tam neoddelujú od susedov ploty. Každý kto navštívi Chicago len ťažko vynechá návštevu hrobu Al Caponeho, ktorý je viac turistickou atrakciou ako miestom posledného odpočinku. „Od hrobu Al Caponeho sme pokračovali do reštaurácie, v ktorej sa mafián rád zdržiaval a podarilo sa mi dokonca sedieť na jeho stoličke. Sedával na vyvýšenom mieste odkiaľ mal výhľad na oba vchody do reštaurácie, je tam zachovalý nábytok z jeho čias a hrá tam hudba, ktorá sa hrala v jeho časoch. Zaspomínal som si na svoje „dixilandové“ obdobie. Atmosféra je tam naozaj autentická, aspoň na pár chvíľ som sa ocitol v úplne inom svete.“
Takmer zmeškané lietadlo a stratené kufre
Zo súčasnej doby Dušana Grúňa v Chicagu zaujal najnovší stavebný počin Donalda Trumpa – mrakodrap, ktorý je v najvyššou budovou v Chicagu, má 109 poschodí, postavený bol za dva roky. Prekvapili ho obrovské domy, ktoré tam ľudia vlastnia, určite tam žije niekoľko generácií, dokonca keď dom obídete zo všetkých strán, zvyknú byť stavané každá strana v inom štýle. Fascinovalo ho aj nadzemné metro, ktoré je doménou centra Chicagu – Down Townu, je staré a robí strašný hluk. Skvelé riešenie dopravy, trojprúdová cesta je u nich asi ako u nás poľná.
Na letisko ho šiel odprevadiť pán Jurčík, dali si spoločne so spevákom dva koňačiky a pri druhom si potykali. Náladička bola skvelá, kým sa páni nepozreli na hodinky. „Myslel som si, že k lietadlu to je len kúsok z baru, ale opak bol pravdou a posledné metre som musel aj pobehnúť, aby som si pobyt v Chicagu nepredĺžil,“ hovorí dnes už so smiechom večne skvele naladený spevák. „V lietadle ma vítali ako posledného mohykána, spokojne som sa usadil a mohli sme štartovať. Lietadiel sa nebojím, naopak, fascinujú ma stroje, napokon letecká doprava je v podstate najbezpečnejšia. Prekvapenie ma však čakalo ešte vo Viedni, keď sa zistilo, že moje kufre ostali v Berlíne. Našťastie na druhý deň mi ich dopravili priamo domov, takže ma odbremenili ťahať sa s nimi z Viedne do Bratislavy. Nebolo v nich nič mimoriadne, aj keď som si z Chicaga priniesol jeden detoxikačný prístroj, takže teraz s Majkou každý deň detoxikujeme, “ spomína na nedávne zážitky Dušan Grúň.
Pár dní oddychu a hurá do Toronta
Ponuku spievať do Toronta dostal spevák už v minulom roku, ale vtedy sa necítil zdravotne celkom vo forme, teraz však, len dva dni po oslave 71. narodenín bez váhania vyštartoval opäť za oceán. „Let do Toronta bol úžasný, pozrel som si film, pospal, ani som sa nenazdal a už som si podával ruku so spoluorganizátorom Juniálesu Jankom Kosibom a o pár chvíľ aj s jeho kolegom Láďom Soudkom, u ktorého som aj desať dní v Kanade býval,“ rozhovoril sa. „Už cesta z letiska bola poriadne veselá, napriek tomu, že pršalo. Dážď však po dobrom obede, ktorý sme si dali u Janka Kosibu prestal a pršať začalo znova, keď som odlietal. Páni hostitelia si ma naozaj veľmi, veľmi uctili, pretože dokonca zabezpečili Lincoln, aby som sa počas pobytu vozil v luxuse a cítil sa ako Frank Sinatra,“ dodáva so smiechom spevák.
Obrovský úspech na česko-slovenskom juniálese…
Návštevníci a hlavne tanečníci juniálesu si spoločne so spevákom a hlavnou hviezdou večera zaspievali jeho hity. „Juniáles trval do skorých ranných hodín vo výbornej nálade. Spieval som v piatich vstupoch meniac sa s miestnou kapelou Avalance, šarmantnou Markou Rajna pôvodom z Košíc a mladým operným spevákom Jánom Vaculíkom, ktorý šíri dobré meno slovenskej opernej školy v torontskej opere. Potešila ma účasť veľvyslanca Milana Kollára, ktorý sa skvele bavil ako i zástupkyňa Českej ambasády Eva Matoušková. Pripravil som si hit storočia Škoda lásky v českom, nemeckom i anglickom prevedení. Túto pieseň si cez vojnu totiž spievali i Nemci ako Rosamunde a Američania ako Roll out the barrell. Tiež zaujali piesne F.K.Veselého v pôvodnej vylepšenej úprave p.Černičku, ktoré mám na nových dvoch CD – vyšli len pár dní pre mojím odletom do Kanady“ opisuje cieľ svojej cesty za veľkou mlákou nadšený spevák.
Extra koncert v Masaryktown
Akonáhle sa po Toronte a okolí roznieslo, že príde Dušan Grúň, o jeho koncert bol veľký záujem a pretože nie všetkým sa podarilo dostať na juniáles, ktorý bol zakrátko vypredaný, páni Kosiba a Soudek nezaváhali a zorganizovali ďalší extra koncert v Masaryktowne – čo je česká štvrť v Toronte.
Neobišiel som ani pamätník obetiam komunizmu – monument – kosák s kladivom, na ktorom je križovaný človek. Tam čakalo na Dušana Grúňa niekoľko prekvapení.
„Stretol som mnoho rovesníkov z Košíc, rodákov zo Žiliny, spolužiakov a kamarátov z Ostravy. Neuveriteľné bolo stretnutie s Dr. Havlíčkom, vyše 80 ročným pánom, ktorý chodil na naše vystúpenia v Kavárně mladých v Ostrave a priniesol dokonca našu spoločnú fotografiu z tých mladých čias. Som hrdý na to, že so svojou manželkou žijem spoločne už 46 rokov, ale na koncerte bol párik, ktorý je spolu 54 rokov, takže mám čo doháňať. Taktiež ma prekvapil môj spolužiak , vedecký pracovník František Markuš, ale i Julo Pata, s ktorým som strávil niekoľko rokov pri nahrávaní v Slovenskej .televízii. Ten ma dokonca uniesol na dva dni, aby si ma užil so svojou rodinou. Veľa muziky, vtipov, smiechu a spevu zažil v to popoludnie Masaryktown,“ s dojatím hovorí o druhom koncerte Dušan Grúň.
Denný i nočný život naprogramovaný
Obaja páni Kosiba i Soudek sa starali o celodenný niekedy i nočný program speváka – nočný spočíval v návštevách rôznych džezových, beatových a soulových klubov, kde si vypočul množstvo neuveriteľne talentovaných muzikantov – to bola pre Dušana Grúňa skutočná duševná pochúťka.
„Nezabudnuteľný výlet na Niagarské vodopády, ktorých hukot je veľmi upokojujúci a inšpiratívny. Mali sme šťastie, že v deň našej návštevy nebolo príliš veľa turistov, tak sme si ich dokonale vychutnali. Samotné mesto Toronto ma uchvátilo nielen typickými americkými mrakodrapmi, rastúcimi ako huby po daždi, pretože hospodárska kríza sa Kanady nedotkla, ale i historickými zákutiami ako bola scenéria „distillery“. Bývalý pivovar sa zmenil na oázu moderných kaviarničiek, pivárni, obchodíkov, ale zachoval si historický ráz a šokom bolo pre mňa náhodné stretnutie s operným spevákom Jankom Vaculíkom, s ktorým sme spoluúčinkovali na juniálese. Tak sme si hneď dali spolu pivko, “ opisuje torontské zážitky Dušan.
Spokojní s voľbou pozvať Dušana Grúňa, boli aj páni Kosiba a Soudek, pretože koncert mal naozaj úspech a slzy v očiach návštevníkov neboli žiadnou výnimkou, špeciálne pri piesni Starý rodný dom. Bohatý repertoár speváka potešil rodákov i organizátorov a nevylúčili, že si stretnutie zopakujú.
Foto: Láďa Frank
