Exotický výzor Marka Dzirasu napovedá, že jeho detstvo v bývalom Československu, konkrétne v Kutnej hore, bolo zaujímavé. Otec Marka študoval v Prahe medicínu, kde sa stretol s Markovou maminkou. Po skončení štúdia sa musel vrátiť späť do Ghany, a tu zanechať niekoľkomesačného syna Marka s mamkou. Tá od tej chvíle nepoznala nič iné, len ako čo najlepšie vychovať jediného syna a na obdobie v ktorom žili, to bola výchova minimálne zvláštna.
Mark Dzirasa má 39 rokov, 19 rokov skúseností v obchodnom podnikaní, v biznise profesného a osobného rastu a psychológie úspechu.
Vnímali ste ako dieťa, že ste iný?
V Kutnej hore som bol jediný s mojou farbou pleti a myslím, že mi to viac pomáhalo ako ubližovalo. Moja maminka ma dokonale pripravila ako to zvládnuť bez ujmy, ako sa mám na seba pozerať, ako žiť. Bol som kŕmený pozitívnou propagandou, neustále som počúval, aký som roztomilý, úžasný, sladký, šikovný, učenlivý. A to nielen od maminky, ale opakovali mi to všetci okolo mňa – dedko, babka, prababka, teta. Jasné, že som už v materskej škole počúval „černoško bubu, mal veľkú hubu“, ale moje sebavedomie bolo zakódované v rannom veku, cítil som vďaka rodinnej klíme neuveriteľnú sebaistotu. Okrem toho mi dala aj cenné rady, ako „hovoriť je striebro mlčať je zlato“ alebo „keď nevieš, čo chytré povedať, tak mlč“.
Čo vás však maminka predsa len nenaučila a neskôr ste to postrádali?
Nedokážem skrývať neskonalý obdiv k maminke, celkovo toho však bolo málo, čo som musel dohnať – vzťah k peniazom, naučiť sa hovoriť „nie“, ale sú to drobnosti oproti tomu, čo mi dala. Ak dokážem dať svojim deťom základ ako ona mne, budem spokojný. Bol som živel a naozaj ma vyhodili aj odtiaľ, odkiaľ možno nikoho iného – napríklad z Klubu filatelistov, z ľudovej školy umenia, pretože moja slobodomyseľnosť sa premietala až do nezodpovednosti. Maminka by za trpezlivosť mala mať svätožiaru, pretože ma neustále zahŕňala bezpodmienečnou láskou. Nebolo to o tom, že ma bude milovať, keď donesiem jednotky, keď pozdravím susedov, keď s ňou budem hovoriť krásne. Dieťa potrebuje cítiť, že je prijaté a milované za každých okolností.
Milovala vás, aj keď ste neukončili vysokú školu, ktorú mali takmer všetci v rodine otca a bola akousi samozrejmosťou…
Hlásil som sa na afrikanistiku, amerikanistiku a filozofiu, ale bolo nás veľa. Myslel som si, že skúsim o rok, ale začal som podnikať a stal sa zo mňa obchodník. Úspešný. Akademické vzdelanie má zmysel v prípade, že idem študovať čo ma baví, čo chcem, kvôli vedomostiam. Kvôli titulu nemá cenu a dokonca to považujem za nezmysel.
Okrem obchodníka ste známy ako kouč, mentor, motivátor. Čo hľadajú ľudia, ktorí chodia na semináre, platia si koučov, motivátorov?
V skutočnosti všetci hľadáme jednu vec a je jedno aké jej dáme meno, je len jedna podstata, po ktorej baží každá naša molekula, každá naša bunka, je to láska. Niekto môže oponovať, že hľadáme pokoj, harmóniu, naplnenie, úplnosť, celistvosť – no hľadáme lásku. Napriek tomu na seminár prídu ľudia s požiadavkami – pomôžte mi nebyť na mizine, pomôžte mi schudnúť, pomôžte mi zbaliť babu… Svoje túžby zrovnávajú s názvom kurzu, semináru, keď si ho vyberajú a podľa týchto túžob si vyberajú aj knihy na regáloch v kníhkupectvách.
Netajíte, že aj vás ovplyvnila kniha Tajomstvo, čo si myslíte, že znamenala pre ľudstvo?
Spomeniem zase moju maminku, odmalička ma vychovávala v duchovne, poznal som od nej učenie kresťanstva, budhizmu, iných náboženstiev, mnoho myšlienok som objavil práve v Tajomstve. Už Victor Hugo povedal, že myšlienku nemožno zastaviť, keď nadišiel jej čas a rok 2006 bol význačný aj tým, že nastal čas Tajomstva. Existuje množstvo povrchného učenia o pozitívnom myslení, ľudia si opakujú – som bohatý, som šťastný, a pritom často majú pocit, že klamú sami seba. Tajomstvo odhaľuje, že pokiaľ podobnú myšlienku alebo afirmáciu nekopíruje pocit, tak to nefunguje. Emócie vytvárajú potrebnú vesmírnu vibráciu. Vysielaj, prijímaj, odrážaj – ako v kvantovej fyzike. Interakcia vibrácií umožňuje, aby jedna vec pôsobila na druhú, aby myšlienka pôsobila na okolitý svet, aby pôsobil jeden človek na druhého.
Ľudia majú tendenciu hľadať cestu tým, že chcú meniť vonkajší svet…
A je to v poriadku. Osobne radím ľuďom – naháňajte autá, domy drahé dovolenky… Sám to robím a nebudem sa tváriť ako osvietenec, ktorý po ničom takom netúži. Mám milión destinácií, ktoré chcem navštíviť, je množstvo áut, ktoré chcem vlastniť a tiež domy, ktoré chcem mať. Dokonca túžim po vlastnom vrtuľníku, ale výhodou je, že si uvedomujem, že všetky tieto ciele nie zdrojom môjho konečného šťastia. Problém nie je v užívaní si, ale vo fixácii na tvorenie a vlastnenie vecí. Inými slovami – problém je, keď nás riadi strach a nie láska.
Existuje niečo, čo možno odporučiť ako zmeniť fixáciu na pôžitok?
Meditácie. Ukľudnenie mysli umožňuje nájsť pravú podstatu vo vnútri. Meditácia na fyziologickej úrovni neznamená nič iného, než vybalancovanie – vyrovnanie hemisfér. Pre nás je charakteristické, že dominuje jedna z hemisfér, ľavá, sme v permanentnom behu, viac vnímame svet vonku. Preto potrebujeme vidieť správne čísla na kontách a kreditné karty, značkové oblečenie, názor okolia a všetky veci, ktoré prichádzajú zvonka. Často v sebe nemáme žiaden vnútorný život.
Vďaka motivátorom, koučom ľudia berú život do vlastných rúk, stávajú sa tvorcami, začínajú sa učiť, pracovať na sebe, uvedomujú si, že sú zodpovední a prijatie zodpovednosti je veľká vec aj v tom, že sa človek zaradí medzi úspešných… Kto sú úspešní ľudia?
Ľudia, ktorí nežijú vo vleku vonkajších udalostí, okolností, iných ľudí, spoločenskej, politickej klímy, ale držia opraty svojho života vo svojich rukách, sú to tvorcovia. Cesta tvorcu je nesmierne zábavná a dobrodružná, každý by si ju mal prežiť, každý by ju mal prejsť, všetkým ľuďom to odporúčam. Prejsť si fázu, keď sa chvíľu budem naháňať za hmotnými statkami, statky sú úžasná vec. Vyskúšať si, ako funguje zákon príťažlivosti, ako funguje sila myšlienky, ako to, prečo sa rozhodnem sa začne realizovať, ako sa celý vesmír spojí, aby mi to priniesol k nohám. Je to nesmierne dobrodružní cesta, nesmierne radostná cesta. Radostná je kľúčové slovo, pretože vedieť, že nie som obeť, nesmierne radostné. Vedieť, že som tvorca, vodca, je občerstvujúce a oslobodzujúce.
Ako dlho idete po ceste osobnej zodpovednosti alebo ak chcete osobného rozvoja?
Pomaly 18 rokov. Keď sa vydáme po tejto ceste, tak môžeme tvoriť. Som presvedčený, e sme na Zem prišli tvoriť. Tvorenie je radostná činnosť, sme tu od toho, aby sme tvorili a vesmír nám poskytuje možnosť stvoriť čokoľvek. Odporúčam ľuďom vyskúšať si, že čokoľvek, znamená naozaj čokoľvek.
Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí sú na štarte životnej dráhy?
Nikoho nepočúvať, nesledovať dav, vzpriečiť sa všetkým dogmám, pravidlám, tradíciám, regulám. Hľadať svoju cestu. Všetko spochybniť. Nepočúvať rodičov je v tomto ohľade dobrá rada a vysvetlím prečo. Pred dvesto rokmi bolo možné naučiť sa od rodičov ako žiť a naozaj to fungovalo. Keď bol otec šuster, bolo možné sa od neho učiť, bol to návod ako robiť dobrú prácu, ako sa uživiť. Kopírovať dnes rodičov je cesta do pekla. Svet sa mení neuveriteľne rýchlo, takže rady rodičov by sme mali obmedziť na najzákladnejšie princípy a prístupy, ostatné rady čo a ako má mladý človek robiť, sú out. Dnes neplatí, že sa vyučíš jedno a budeš to robiť celý život, pretože celý život sa budeme učiť, ak s tým nepočítam, skončím na úrade práce ako nezamestnaný. Dnešní mladí ľudia musia rátať s tým, že základ je flexibilita, čo sa dnes naučím, môže platiť chvíľu a potom sa musím učiť niečo nové. Zvykať si na permanentnú zmenu a emocionálne ju dobre znášať. Školou dnes nič nekončí. Aj preto odporúčam ľuďom neprijímať žiadne dlhodobé záväzky, pokiaľ všetko trochu nepreskúmajú. Nehrnúť sa o hypoték, do manželstiev, ale nastúpiť proces nikdy nekončiaceho vzdelávania. Byť pripravený na to, že svet sa bude neustále meniť, a ja sa budem meniľ s ním, inak nemám šancu na úspech…
