Autorka knihy Hubnutí bez diet a cvičení zavítala na Slovensko, aby sa podelila o svoje dlhoročné bádanie aj so slovenskými čitateľmi. Naozaj možno schudnúť bez diéty a cvičenia? Nie je to zase nejaký reklamný ťah? Nie. A Martina Králíčková v tom má úplne jasno a môžete v tom mať jasno aj vy.
Na obálke knihy Chudnutie bez diét a cvičenia som sa dočítala, že schudnúť chce každý. Aj vy?
(Smiech). Priznám sa, ja už nie.
Skutočne existuje chudnutie bez cvičenia a diéty, lebo znie to neuveriteľne?
Pôvodne som si aj ja myslela, že to možné nie je, ale skúsenosti počas dvadsiatich rokov, čo sa tomu venujem ma presvedčili, že to ide. Keď držíte diétu, je to obmedzovanie a zakazovanie si niečoho. Vydržíte mesiac, možno viac, ale to zakázané vás stále láka. Mám kamarátku, ktorá si povedala, že bude držať hladovku. Potom mi povedala, že to nevydržala ani jeden deň, že nabehla k chladničke, doslova ju vyjedla a vraj aj veci, na ktoré by bežne nemala chuť. Diéty sú krátkodobé riešenie.
Za sebou máte aj kariéru modelky a v tomto svete je známe, že dievčatá sú schopné piť ocot, aby im stiahol žalúdok, nejesť niekoľko dní pred castingom, len piť vodu, pripadne jedno jablko denne. Čo ste robili vy, aby ste si udržali postavu?
Modeling som začala robiť ešte v čase komunistického režimu, kedy to nebol boom ako teraz. Požiadavky neboli také striktné ako dnes, bola som štíhla, hoci v 15-tich som mala nadváhu a robila som prehliadky v Československu, Nemecku, ale nemusela som byť úplne „vychrtlá“ ako to vyžadujú módni návrhári dnes. Pravda je, keď som mala 22 som sa v Taliansku zúčastnila castingu na prehliadku, nevzali ma, lebo som bola tučná a mala som o šesť kíl menej ako dnes (smiech). Ale v Taliansku som fotila spodnú bielizeň, robila reklamy, Mala som mindráky, bola som zakomplexovaná, lebo som chcela predvádzať na svetových mólach. Tam som sa začala venovať aj tomu, ako si udržať postavu. Pochopila som, že o čom telo presvedčíte, to aj dosiahne.
V pätnástich rokoch ste mali nadváhu a neskôr ste sa stali modelkou, ako ste sa zbavili kíl?
Vrcholovo som športovala, hrala basketbal a mala som asi o 14-15 kíl naviac. Po skončení športovania som ešte pribrala. Trápila som sa diétami, váha mi lietala raz hore, raz dolu, všetky diéty fungovali krátkodobo. Neustále som mala nervy, že musím schudnúť, že nesmiem toto alebo ono.
Máte rada jedlo, ktoré by ste vzhľadom na postavu nemali jesť, ale aj tak si ho doprajete?
Mám rada veľa jedál – napríklad turecké cukrovinky, ktoré sú medové, mám rada klobásky (smiech). Všetko začína v obchode. Keď si kúpim klobásu, prídem domov, odkrojím si dobrý chlieb a zjem ju. Keď kúpim dve, zjem dve, keď tri – tak logicky tri. Keď nekúpim žiadnu, tak ju nezjem. Ak na ňu dostane chuť a doma ju nemám, musím sa obliecť, uraziť kus cesty či už pešo alebo autom. Radšej si nechám chuť zájsť, lebo je to komplikovanejšie ako otvoriť chladničku, kde na mňa číha plno jedla. A to je to tajomstvo – ubrániť sa lákadlám nadbytku. Milujem sušienky z jedného obchodu a dokážem zjesť celé balenie, tak sa vyhýbam regálom s nimi.
A nenakupovať s prázdnym žalúdkom…
To je jedno zo základných pravidiel. Nakupovať len dobre najedený, pretože ak idete do obchodu hladný, nakúpite všetko, čo milujete a väčšinou sú „hriešne“ potraviny. Nejem ani nízkotučné, doslova ich nemám rada. A nesúhlasím s odborníkmi, ktorí hovoria, že raňajky majú byť výdatné. Ak sa ráno naraňajkujem, roztiahne sa mi žalúdok, celý deň by som len jedla. Raňajkujem len ovocie. Len ovocie, nič iné. Keď som hladná, dám si ďalšie ovocie. Môj syn hrá basketbal, bol na sústredení a ranné tréningy dávali bez raňajok, nikto tam neomdlel, každý vládal trénovať. Ovocie jem celé dopoludnie a cítim sa skvele. Ráno vstanete vyspatí, čerství a po výdatných ťažkých raňajkách unavíte celý organizmus.
Čo vás priviedlo na myšlienku napísať knihu?
Vzniklo to na dovolenke na Mauriciu, kde žije moja kamarátka, boli sme u nich, no a jona e vegetariánka. Tak som automaticky myslela, že varí zdravo. Lenže na stole sa objavili palacinky, chlieb, buchty, tak som sa zdesila, že napriek tomu, že nerada varím, prevzala som štafetu varenia pre obidve rodiny. Jeden večer mi manžel kamarátky hovorí, prečo o tomto nenapíšeš knihu, vôbec sa neobmedzujeme a skvele jeme? Keď sa k nemu pridal i manžel, tak som si sadla a napísala knihu. Ona je vlastne návodom ako sa netrápiť, pretože ak sa človek trápi, k ničomu to nevedie. A vôbec nie som proti cvičeniu, aby to nechápal niekto zle. Ide to aj bez cvičenia. Lebo človek cvičí, potom sa odmeňuje z to, že cvičí a niekedy si dopraje viac ako spáli.
Ako je to s vami, cvičíte?
Každý deň je iný, cvičím jogu, jem veľa šalátov, cestoviny, tuniaka, mozarellu, ale pravda je, že nejem chlieb a pečivo, nepijem sýtené nápoje. Predstavte si, že denne obmedzíte príjem jedného krajíčka chleba, postupne ho môžete bez toho, aby ste to registrovali vynechať úplne. Človek priberá postupne, napríklad za rok tri kilogramy, ale o desať rokov zistí, že má o tridsať viac. V tej knihe vyzdvihujem chyby, ktoré robíme a upozorňujem na ne, aby sme sa ich vyvarovali.
V súčasnosti sa na nás z regálov kníhkupectiev doslova rúti záplava kníh o zdravej výžive, chudnutí a podobne. Nevstupovali ste na trh s obavami?
Nie, moja kniha sa odlišuje od ostatných, nič neprikazujem, čo musíte jesť a hlavne nič nezakazujem. Upozorňujem na chyby, ktorých sa musíte vyvarovať, že jedlo môže fungovať aj ako droga, ak sa dnes napcháme cukrom, zajtra ho budeme chcieť viac. Radím ako sa chovať pri jedle, ako nakupovať. Ponúknem vám radu z knihy: ak budete mať veľké taniere, veľké lyžice, veľké misy, veľké naberačky, veľké zásoby v komore, plnú chladničku – budete veľkí aj vy. O tom to je.
