Speváčka s neuveriteľným hlasom, neporaziteľná v prednese francúzskych šansónov Andrea Zimányiová, vykročila do tohto roka s novinkami. Veľmi príjemnými a pohodovými. Človek má pri nej pocit, že problémy ani neexistujú, pokojne si pláva v životných vodách, nesťažuje sa, ale užíva si, čo jej život prináša. A samozrejme pracuje na sebe i doma.
Na úvod, prezraďte, čo máte nové?
(Smiech). Dobrá otázka, ešte mi ju žiaden novinár tento rok nepoložil, takže exkluzívne prezradím, že mám nový briliantový prsteň od svojho priateľa Juraja, ktorý som dostala pod stromček. Po štyroch a pol roka chodenia sa teda náš vzťah prehupol do novej fázy – zasnúbenia. Akt s prsteňom nebol romantický, nie že by som si ho našla v pohári so šampanským, ani na kolenách nekľačal, Juraj nie je príliš romantický, ale nepriama romantika v tom bola. Doma nám neustále beží v televízii kanál, kde idú živé koncerty. No a keď som vybaľovala prsteň a Juraj mi ho nastokol na prst, práve spieval Andrea Bocelli.
Bol to pre vás šok alebo ste to čakali?
O Jurajovi je známe a vedela som to aj ja, že viazať sa takýmto spôsobom ako zásnuby a podobné akty, nie je jeho silná stránka, takže bola som príjemne prekvapená a zaskočená. Nebolo to tak, že by som si prsteň predtým bola skúšala, dokonca mi bol aj veľký, museli mi ho zmenšovať, takže asi štyri dni po Novom roku som bola už bez neho. Aj keď naši spoloční známi čosi naznačovali, prekvapenie to bolo.
Nie ej vám ľúto, že Juraj nie je romantik, dostávate vôbec od neho kvety?
Kvety samozrejme dostávam, vždy keď niečo vyvedie (smiech). Obaja sme výbušní, sme narodení v jeden deň, obaja „býci“, a tak máme občas „taliansku domácnosť“! No tak aj udobrovanie bolo zo začiatku len a len na mne, ale časom sa tie hrany obrúsili a už aj Ďuri dokáže prísť a udobrovať sa.
O dátume svadby ste ešte nehovorili?
Priznám sa, sama som bola a ešte stále trochu som, zmätená, ani neviem ako to funguje, dokedy od zásnub by mala byť svadba, musím to pozisťovať (smiech).
S Jurajom vás spája nielen prstienok, ale aj hudba. S ním sa vám rozšírili aj aktivity, pretože predtým ste spievali s kapelou Margot, veľké podujatia s orchestrom Vlada Valoviča a teraz vystupujete aj vo dvojici – Juraj na gitare a vy spievate.
Je to pestrejšie, milujem vystúpenia s orchestrom, ktoré sú noblesné, spievam v róbe, vyčesané vlasy, aj hlas môžem riadne využiť. Úplne iné je to s Ďurim, keď je tam len jedna gitara. Vtedy sa musím hlasovo krotiť, je to komornejšie, jemnejšie a bola to pre mňanaozaj veľká škola. Obaja sme sa museli prispôsobovať a hľadať to najlepšie. Často mi hovoril – nekrič tak! Ale zase sa môžem vyhrať s hlasovou technikou, vyšperkovať to.
Vystúpení máte dosť, či prijali by steich aj viac, alebo ste spokojná ako to je?
Myslím, že si nemám na čo sťažovať, aj keď vždy môže byť aj lepšie, ale takto mám čas aj na súkromný život. Na hranie a na ľudí sa vždy teším, milujem klubové koncerty, kde ľudia prídu špeciálne na môj koncert, máme blízky kontakt, je to komorné a rada to prestriedam s ostatnými vystúpeniami.
Najbližšie si s Jurajom dopriavate pracovný oddych na lodi…
Nechcem vyľakať ľudí, ktorí nás pozývajú na koncerty, nejdeme preč na dlho, len na pár týždňov, takže v polovici marca sme už naspäť. Budeme sa plaviť do Austrálie, na Nový Zéland, Filipíny a končí sa v Honkongu. Čo už viac si môžeme želať, ako vybrať sa na takýto špeciálny výlet, popri tom si samozrejme zahráme a zaspievame, takže sa na tieto exotické destinácie mimoriadne tešíme. Najďalej som bola v Egypte, bude to pre mňa niečo nové a teším sa na nové zážitky.
Speváčky musia trochu kráčať s dobou aj v móde, ako je to s vami a aký je váš vzťah k nej?
Neletím do obchodu hneď ako sa dozviem, že dostali nejakú najmodernejšiu vychytávku, som skôr striedma. Móda je veľmi pominuteľná, mám rada nadčasové veci, ktoré môžem využiť viac rokov, samozrejme nie v televízii, ale mestá, kde vystupujem sa striedajú a ja ich môžem striedať. Do mesta na bežné stretnutia chodím úplne normálne bežne oblečená, dokonca ani lodičky nenosím mimo javiska. Obdivuje dievčatá a ženy, ktoré dokážu brázdiť po naších rozbitých chodníkoch a cestách, vo vysokánskych črievičkách ešte aj s platformou.
Šaty sa na mňa dosť ťažko kupujú, pretože „hore“ mám veľkosť 42 a „dolu“ 36-38, takže najradšej nosím šnurovacie alebo elastické šaty, alebo musím prešívať (smiech).
Na čom „fičíte“ – kabelky, topánky…
Náušnice. Čím väčšie, tým lepšie! Kamarátky vedia, že k sviatku to majú vyhraté u mňa, ak mi kúpia náušnice. Nie z drahých kovov, stačí bižutéria. Už pomaly v tom poľavujem, lebo naozaj toho je doma veľa, ale náušnice ma vždy potešia.
Obľúbené farby?
Akurát som sa minule zamýšľala, že podvedome siaham po tých istých farbách – na veľkých pódiách mám veľmi rada červenú, tiež kráľovskú modrú a fialovú – prídu mi ako vznešené farby, ktoré skvele na javisku vyniknú. V bežnom živote sa oblečiem do hnedej, zelenej a bordovej.
Domáce práce – vychutnávate si ich?
(Úsmev). Všade sa nám doma povaľujú nástroje, káble, debny, takže niekedy to vyzerá ako neporiadok, na niekoho by to mohlo pôsobiť aj chaoticky. Potom ma chytí upratovací amok, na pár hodín to všetko poukladám, ale to je fakt len na niekoľko hodín, lebo už zasa potrebujeme to či ono, vyťahujeme a vykladáme všetko zase von (smiech). Ale to je asi v každej domácnosti, s čím ľudia robia, to majú rozložené.
Varenie milujem, je to pre mňa relax, samozrejme chodíme jesť aj do reštaurácií , ale snažím sa variť hlavne doma.
Kamarátite sa s diétami?
Občas mám záchvaty. Spomínam si na ryžovú diétu, ktorú som poctivo držala a mala som potom 53 kilogramov, ale teraz sa naozaj nevážim. Našťastie mi nechutia sladkosti, mastné a ťažké jedlá. Snažím sa pohybovať, chodím tiež napríklad na zumbu. Zatiaľ si myslím, že sa to dá.
