Do roku 2030 budú dve tretiny svetovej populácie žiť v mestách, mnohí z nich vo veľkomestách, tzv. konglomeráciách, kde počet obyvateľov presahuje 10 miliónov. „Trendy miest budúcnosti sa rodia práve v týchto mestách a budeme musieť nájsť riešenie na obrovské výzvy, ktorým čelíme. Tou najdôležitejšou otázkou bude „ako nájsť tú správnu rovnováhu medzi rastom, kvalitou života a ochrany klímy,“ hovorí člen predstavenstva Allianz Axel Theis v najnovšej štúdií Allianz Risk Pulse s názvom „Stav veľkomiest: najväčšie mestá sveta formujú našu budúcnosť“.
Od miest, k veľkomestám a gigamestám
Počet ľudí v súčasných konglomeráciách enormne narastá a samotné mestá sa rozpínajú na všetky smery. Kým v roku 1950 existovali na našej planéte len dve veľkomestá – New York a Tokio, v súčasnosti ich je už 29. Očakáva sa, že do roku 2030 ich počet stúpne na 40. Najľudnatejším veľkomestom planéty je suverénne Tokio s počtom obyvateľov 38 miliónov, nasleduje indické Dillí s 25,7 miliónmi obyvateľov a na tretej priečke je čínsky Šanghaj s 23,7 miliónmi ľudí. Niekdajšie druhé najväčšie veľkomesto sveta – New York, s aktuálnym počtom 18,6 miliónov obyvateľov, zastáva v rebríčku 10. priečku. Európa má len dve veľkomestá. Tým najväčším je Paríž, ktorému s počtom obyvateľov 10,8 miliónov patrí 25. priečka v celosvetovom rebríčku veľkomiest. Na 28. mieste je Londýn, ktorý má 10,3 miliónov obyvateľov.
Zväčšovanie veľkomiest je predovšetkým ázijským fenoménom. Šesť z desiatich najľudnatejších veľkomiest sa nachádza práve na ázijskom kontinente. Očakáva sa, že do piatich rokov sa tretí najľudnatejší Šanghaj stane spolu so všetkými svojimi prímestskými časťami doslova „gigamestom“, keď veľkosť populácie dosiahne 170 miliónov, čo je dvakrát viac ako má v súčasnosti celé Nemecko.
A čo je tým ťahúňom, ktorý láka ľudí do miest? Perspektíva zaujímavých pracovných miest a lepšia infraštruktúra sú tie najväčšie lákadlá, a to najmä pre mladých ľudí. Takáto migrácia koncentruje väčšinu talentov, príležitostí a investícií práve do miest. Podľa OECD je len otázkou času, kedy budú mať niektoré svetové metropoly väčší ekonomický vplyv než celá krajina.
Väčšie mestá, väčšie výzvy
Koncentrácia obyvateľov, budov a infraštruktúry v mestách rastie exponenciálne a priestor, ktorý je k dispozícii sa neustále zmenšuje. Mnohé z týchto miest sa nachádzajú v nízko položených pobrežných oblastiach, ktoré sú obzvlášť citlivé na vplyvy extrémov počasia a klimatických zmien. V najnovšej štúdii o budúcnosti veľkomiest sa preto Allianz zaoberá aj dôsledkami tohto vývoja a opisuje úlohu poistenia. „So zmenou životných podmienok vo veľkých metropolách sa menia aj potreby jej obyvateľov a poisťovne sa im musia prispôsobiť. Napríklad v prípade riadenia rizík pri prírodných katastrofách alebo podpore infraštruktúrnych projektov,“ dodáva Theis. Vo veľkomestách budúcnosti bude stále viac ľudí žiť v čoraz menších domácnostiach, pretože tradičná rodinná viacgeneračná jednotka sa postupne rozdeľuje. Samotné požiadavky na obytný priestor budú podstatne narastať. A to je ďalšia výzva pre inovatívne technológie, napríklad domy vytlačené z 3D tlačiarne, čo sa minulý rok stalo realitou v čínskom Šanghaji, hoci zatiaľ len v testovacej verzii.
Hudbou budúcnosti budú ultra krátke vzdialenosti
Mnoho odborníkov na urbanizmus sa na mesto budúcnosti pozerá ako na kompaktnú jednotku charakterizovanú najmä ultra krátkymi vzdialenosťami. „Ideálne mesto sa bude skladať z viacerých autonómnych centier. Ľudia budú žiť a pracovať vo svojich obvodoch, čo im ušetrí veľa času a energie. Menší počet automobilov bude znamenať viac priestoru pre chodcov a sieť zelených plôch bude spájať jednotlivé susedstvá. Takýto vývoj by zlepšil klímu a vytvoril oveľa väčší priestor pre trávenie voľného času a produkciu zdravých potravín,“ konštatuje Thomas Liesch, zodpovedný za klimatické riešenia v Allianz.
Skupina vedcov, inovátorov a biznismenov vytvorila víziu akéhosi „inteligentného“ mesta budúcnosti. Hektický systém takéhoto mesta bude podľa nich riadený prostredníctvom internetu. Dodávky elektriny, doprava, zásobovanie a logistika budú elektronicky prepojené. Budovy si budú vyrábať vlastnú elektrinu a sami si ju budú aj uskladňovať, napríklad s použitím systémov vysoko výkonných akumulátorov. To povedie k decentralizácii energetického a úložného systému, čo prinesie ďalšiu výhodu v podobe zmiernenia vplyvu prípadného výpadku prúdu. Automatické systémy riadenia dopravy budú reagovať na reálne údaje v čase obmedzím dopravy a jej presmerovaním v prípade potreby. Pracovisko a domov sa zlúčia a dodávateľské reťazce budú optimalizované.
Stane sa takáto vízia realitou? Rozhodne neexistuje jediný univerzálny model, podľa ktorého bude fungovať život v meste budúcnosti. Avšak, ako ukazuje štúdia Allianz, mnoho zaujímavých prístupov a riešení ako čeliť tým najnaliehavejším problémom, je už na svete.
