Málo známy Azerbajdžan u nás zarezonuje len zriedka, no kto mu dá šancu a preskúma ho, tomu v mysli zostane zakotvené najmä jedno mesto. Aj hlavné mesto Baku má čo ponúknuť, no tým skutočným bonbónikom je mesto zvané Sheki ležiace na západe krajiny v obklopení vysokých, zelených hôr. Práve tu kedysi žil chán vo svojom nádhernom paláci a dodnes tu robia tú najlepšiu chalvu, akú môžete na Kaukaze ochutnať.
Každý milovník histórie, ktorý sa ocitne v Azerbajdžane by mal na vlastné oči zažiť Sheki. V tomto mieste zastavil čas, miestami má človek pocit, že sa úplne stratil a už sa ani nenájde. Mierny pahorok nad mestom obklopený zelenými kopcami je najväčším ťahákom mesta. Kamenné hradby na konci ulice znamenajú prechod do celkom iného sveta. Zmiznú staré budovy, vytŕčajúce balkóny, farebné lady a objaví sa niekoľko náhrobkov, starý kostol a za stromami vykúka Chánov palác. Malý, kamenný kostolík pripomínajúci svojim kruhovým pôdorysom hlavnej chrámovej lode rotundu dnes pretvorili na múzeum tradičnej kultúry. Jeho význam podčiarkuje fakt, že stojí na rovnakom mieste ako starší kostol spadajúci do obdobia Kaukazského Albánska, ktoré sa tu rozprestieralo približne do 9.storočia. O pár metrov vyššie stojí Chánov palác. Nechal ho pre seba postaviť panovník Muhammed Hasan Chán a jeho architekti mu ho odovzdali v roku 1797. Odvtedy sa stal letnou rezidenciou pre miestnych chánov. Chanát však trval určite kratšie ako si to panovníci predstavovali, pretože od jeho založenia v roku 1743 prešlo len 76 rokov, dokým ho pod svoje krídla pohltilo rozmáhajúce sa ruské impérium. Nasledujúcich sto rokov si Šeki pohadzovali rôzne provincie až kým na neho v roku 1920 spoločne s celou krajinou dopadla ťažká, červená hviezda z Kremľu. Na prvý pohľad pripomína palác teheránsky palác Golestán odkiaľ vládla perzská dynastia Kadžarovcov, ale od Iránu zase nie sme tak veľmi ďaleko. Nádvorie zdobí fontána s vodnou nádržou a v priečelí sa trblieta niekoľko malých zrkadiel. Na palác vrhajú tieň vysoké stromy, ktoré vysadili pred mnohými rokmi okolo celej stavby. Každá miestnosť za stenami paláca sa líši od tej predošlej. Farebné, maľované obrázky, dobový nábytok, ukážková keramika, zrkadielka, staré perzské koberce a prepracované maľby. Kedysi viedla cez Šeki jedna z vetiev legendárnej Hodvábnej cesty a palác naplnený tichom je spomienka na tieto slávne časy. Ťavy naložené koreninami exotických vôní, čajom, papierom, zlatom, hodvábom či inými drahými komoditami zmizli, stratili sa aj obchodníci z ďalekých krajín, ale Karavanseráj, kde sa stretávali tu našťastie zostal. Postavili ho ešte v 18.storočí a zo šiestich podobných stavieb v Šeki dodnes prežili len dve. Iba tento jeden však návštevníkom poskytne jedinečnú príležitosť, aby tu strávili noc. Dnešní majitelia vzali opraty do vlastných rúk a karavanseráj nádherne zrekonštruovali. Je tu veľmi príjemné, hoci prázdno. Okrem izieb sa v rohu skrýva čajovňa z ktorej sa ozývajú orientálne tóny azerbajdžanskej hudby. Okolo nádvoria umiestnili výklenky vystlaté vankúšmi, poduškami a svoj kľud sem prišlo hľadať niekoľko postáv. Celú Hodvábnu cestu kedysi lemovali stovky podobných stavieb. Podľa mnohých tu v Sheki robia tú najlepšiu chalvu na svete a stala sa tak obľúbenou až sa prepracovala k symbolom celého mesta. Miestna chalva je mäkká, fantastická, sladká a plná malých kúskov orieškov zaliatych v mede. Podvečer mesto trochu ožije, hoci len na miestach, kde sa pije čaj alebo podáva jedlo. Hľadajú sa podľa čuchu a reštauráciu prezradí vôňa dreveného uhlia na ktorom sa grilujú mäsové špeciality. Podávajú sa kebaby, grilované šašlíky, ale aj rebierka či kuracie stehná. K večeri sa zahryzujú chlebové placky a čaj tu tečie prúdom. Nič nevyjadrí pohodu lepšie než orientálna bodka za návštevou Šeki.
FOTO: Tomáš Kubuš
