Počas leta sa na Petrohrad upiera pohľad snáď celého sveta vďaka jeho slávnym bielym nociam. Mesto je plné turistov a nádherné pamiatky sa tešia ich pozornosti. Nielen Petrohrad však dokáže prilákať svojou aurou tisíce ľudí, ale aj neďaleký Petrodvorec je obrovským magnetom. Veď sem chodili oddychovať ruskí cári a v jeho záhradách strieka snáď najslávnejšia fontána celého Ruska vyšperkovaná o krásne sochy. Nie nadarmo sa tomuto miestu hovorí „ruské Versailles“.
Rusi hovoria Petrodvorcu Petergof a jeho komplex rástol spoločne s hviezdou Petra Veľkého, ktorý bol prvým, kto sa rozhodol palácovú stavbu postaviť. Pomedzi stromy sa konečne zjavila vytúžená žltobiela fasáda budovy, ktorú lichotivo prezývajú „ruský Versailles“. Petrodvorec však nie je len jedna jediná budova akoby sa mohlo nepripravenému návštevníkovi zdať, pretože ho tvorí séria niekoľkých parkov, budov, palácov, múzeí či dokonca viac než stovka fontán. Prístupová cesta k hlavnému palácu vedie cez Nižný Park, ktorý pretína takzvaná „Vodná avenue“. V skutočnosti však ide o niekoľko desiatok metrov dlhý vodný kanál spájajúci Fínsky záliv s veľkou Kaskádou. Peter Veľký miloval more a kde sa dalo tam sa najradšej nechal voziť loďami. Symbolom dnešného Petrodvorca ani nie je tak palác samotný, no jeho miesto zaujme slávna Kaskáda plná sôch, vodných fontán a života. Je v nej skrytá symbolika života Petra Veľkého, víťazstvo nad nepriateľským Švédskom, no nájdeme tu odkazy aj na starovekú mytológiu. Dva mramorové pavilóny pred Kaskádou poskytujú tieň a krásny panoramatický pohľad na celú scénu. Niekoľko predavačov suvenírov sa snaží návštevníkov presvedčiť, že sa im hodí ruská, námornícka čiapka s nápisom Aurora v azbuke či ruská vlajka, ale veľmi sa im nedarí. Hluk a šum vody na chvíľku ohluší celý priestor a voda vytryskne snáď zovšadiaľ. Architekti tu na malom priestore osadili viac než 140 fontán, pričom niektoré striekajú vodu len niekoľko metrov, no iné atakujú aj dvojciferné čísla. Ústrednou postavou celej Kaskády je socha Samsona bojujúceho s levom, ktorému sa snaží roztvoriť papuľu. Zlatá socha síce zobrazuje biblického Samsona, no v skutočnosti predstavuje Petra Veľkého a jeho slávne víťazstvo nad Švédmi z roku 1710 pri Poltave. Lev proti Samsonovi nemal žiadnu šancu a pri zrode súsošia nestál nikto iný ako taliansky architekt Bartolomeo Rastrelli, ktorý mal punc dvorného architekta ruského cára. Fontánu sem posadil v roku 1735 pri oslave 25.výročia Petrovho víťazstva. Prúd vody striekajúci z levej papule strieka do výšky 62 metrov, čo z neho robí najvyššiu fontánu celého parku. Ruskí, ale aj zahraniční návštevníci stoja bez slova v tesnej blízkosti fontány a sledujú čoho všetkého boli ľudia schopní. Sochy sa trblietajú na slnku akoby by ich boli odliali z čistého zlata a takmer každý schod, každý záhyb Kaskády na svojom tele nesie jednu či dve sochy. Schodisko okolo Kaskády vedie na malé nádvorie pokryté čiernobielou šachovnicou odkiaľ sa ponúka pohľad na vrchnú časť fontánového sveta či celú vodnú aleju končiacu vo Fínskom zálive. Už stačí len pár krokov a návštevníka pohltí tieň palácovej fasády. Takto z tesnej blízkosti pôsobí skutočne majestátne, pretože dosiaľ si človek všímal najmä sochy šantiace vo fontáne. Pri pohľade na perfektnú fasádu, človeka nenapadne, že palác poničili bomby druhej svetovej vojny. Tie však nepatrili Nemcom, ktorí mali na svedomí blokádu vtedajšieho Leningradu, ale paradoxne to boli sovietske bomby, ktoré narobili najväčšie škody. Trojposchodová budova v sebe skrýva niekoľko desiatok izieb od výstavných miestností, kde sa stretávala elita pri bujarých večierkoch až po skromnejšie súkromné komnaty cárskej rodiny. Návštevníci si na nohy musia nazuť papuče čí návleky, aby drevené parkety prežili nápor moderného turizmu a odrazu sa človek ocitne v storočí, kedy držal nad Petrohradom ochrannú ruku cársky orol. Akoby tu každý panovník po sebe niečo zanechal a kým palác Petra Veľkého bol skromný, Alžbeta tu nechala pristavať niekoľko miestností a napokon ho Katarína Veľká vyzdobila luxusnejším nábytkom a interiérom. Miestna sprievodkyňa s ťažkým ruským prízvukom súka z rukáva jeden príbeh za druhým, aby si človek z tohto miesta odniesol čo najviac.
FOTO: Tomáš Kubuš
