Tajomný Turkmenistan má prezývku „Severná Kórea strednej Ázie“, pretože je stále takmer nepoznaným miestom a ročne sem zavíta len niekoľko tisícok zahraničných turistov. Má ropu, zemný plyn, púšte, historické miesta, ktorými kráčala Hodvábna cesta, no ukrýva v sebe aj mramorový zázrak v podobe hlavného mesta menom Ašchabad. Mramoru je tu toľko, že sa nedávno dostal Ašchabad do Guinesovej knihy rekordov za najmramorovejšie mesto sveta.
Južne od hlavného mesta Turkmenistanu sa dvíhajú hory Kopet Dag za ktorými sa ukrýva Irán a na severe krajinu pohlcuje nekonečná púšť Karakum, ktorá sa zastaví až na brehu slávnej rieky Amu Darja. Na prvý pohľad sa môže zdať, že je to nehostinné miesto pre život, ale kto sa tu ocitne ten odrazu objaví rozľahlú nížinu, kde sa kedysi rozhodli postaviť mesto. Vtedy však ešte netušili, že sa raz premení na mramorové výstavisko s niekoľkými stavbami, ktoré sa dostali až do Guinesovej knihy rekordov. Prvé čo si v Ašchabade človek všimne sú špičky vysokých monumentov rastúcich nad strechy mesta akoby chceli svojou výškou podopierať samotné nebo. Dnes už z moderných štvrtí mesta vymizli portréty „otca Turkménov“ ako sa nechal doživotný prezident Turkmenbaši titulovať, no tajomné pozlátko krajiny zostalo. Medzi najvýraznejšie monumenty Ašchabadu patrí Monument nezávislosti, ktorý narástol do výšky 91 metrov. Číslo nevybrali náhodne, ale preto, že to bol rok 1991, kedy sa Turkmenistan stal nezávislým štátom. Park v okolí monumentu je vyleštený a človek by tu nenašiel ani smietku. Všetko musí byť perfektné. Niekoľko policajtov v uniformách stojí v tieni a sleduje okolie. O pár stoviek metrov na okraji parku stojí obrovská zelená kniha menom Ruhnáme. Napísal ju bývalý prezident a ovládať jej obsah sa stalo povinné pre všetkých Turkménov. Hlavná ulica vedúca okolo niekoľkých ministerstiev vedie až k Pomníku neutrality. Sedemdesiatpäť metrov vysokú trojnožku nechal ešte v roku 1998 postaviť Turkmenbaši. Kedysi stála priamo v centre mesta a aby toho nebolo málo, bývalý prezident na trojnožku nechal umiestniť svoju zlatú sochu, ktorá sa otáčala za slnkom. Preslávila Turkmenistan na celom svete a tí čo aj nevedeli kde sa táto tajomná krajina nachádza, vedeli, že tam majú sochu rotujúcu za slnkom. Človek po čase dostane z Ašchabadu pocit, akoby ho nestavali pre ľudí, ale len na prvý dojem. Zo všetkých strán sa rúti záplava mramoru, no ten je chladný a do prázdnych ulíc vrhá tieň. Nie všetky štvrte hlavného mesta zívajú prázdnotou a prekvapujú monumentalitou. Polovicu mesta stále tvorí stará štvrť, ktorá tu stála ešte pred ničivým zemetrasením v roku 1948, no mnohé iné štvrte postavili priamo po ňom. Tam, kde sa staré a nové mesto prelína dnes stojí Prezidentský palác so zlatými kupolami a Duchovný palác ozdobený tyrkysom. Ulice pred prezidentským palácom policajti strážia a panuje tu prísny zákaz fotenia, kde Vám za fotografie môže hroziť aj zatknutie. V starých štvrtiach by sme mramor hľadali márne, zato nás tu obklopí život. Kaderníctva, obchody, predajne oblečenia, malé potraviny, pouličné predajne studeného pitia a kopec iného ozdobili ulice. Domáci sedia v tieni pred svojimi panelákmi, zhovárajú sa a akoby sa ani nestarali, že neďaleko nich vzniká mramorové mesto. Ruský bazár v centre starého mesta je najväčším bazárom celého Ašchabadu. Nie je však jediným, pretože každá významnejšia štvrť má svoje vlastné bazárové miesto. Kedysi chodili domáci za veľkým bazárom na miesto zvané Tolkučka, ale to zvalcoval moderný valec a chaotický ruch s dušou strednej Ázie sa premenil na moderné trhovisko s obchodmi. Aj preto sa do Ruského bazáru vlial život a stretávajú sa tu Turkméni, Uzbeci, Rusi, Iránci a občas aj turista, ktorý sa do Ašchabadu zatúla. Bazár je lákavým miestom. Stačí krok, pohltí Vás a opantá všetky zmysly. Predavači topánok, oblečenia či doplnkov si Vás premeriavajú, aby vedeli hneď vybrať čo sa Vám hodí.. O pár krokov ďalej predávajú mäso, sušené ryby, údené ryby a dokonca aj slávny kaviár. Tu sa človek poteší, že Ašchabad nie je len mesto z mramoru, ale pulzuje tu aj lákavý a exotický život.
FOTO: Tomáš Kubuš
