Tunisko vystavuje na obdiv nespočetné množstvo krásnych kultúrnych a historických pamiatok – od slávnych ruín niekdajších starovekých fénických a rímskych miest, cez tajuplné arabské mediny s množstvom tradičných bazárov, až po zlatisté pláže pokrývajúce pobrežie Stredozemného mora.
Táto severoafrická krajina má obrovský turistický potenciál a tak niet divu, že patrí medzi najpríťažlivejšie časti celej Afriky. My sa však vydáme cestou-necestou až na prah púšte do krajiny Berberov, kde sa skrývajú pozoruhodné dedinky zvané ksary. Naša cesta mieri až do južnej časti Tuniska, ktorá je takmer celá pokrytá nehostinnou púšťou. Posledným veľkým sídlom pred najväčšou púšťou sveta je mesto Tataouine, ktoré vďaka svojej polohe a významu získalo prívlastok „brána do Sahary“. Práve toto mesto obklopené horami Jebel Abiodh je považované za centrum celej tuniskej púštnej oblasti a je tak ideálnou základňou pri spoznávaní tohto berberského regiónu zvaného Ksour. Ale kto sú vlastne títo tajomní Berberi? Týmto pomenovaním sa súhrnne označujú pôvodné nomádske kmene v oblasti severnej Afriky. Avšak po rozsiahlej arabskej expanzii sa utiahli viacmenej najmä do oáz a púštnych krajov subsaharskej Afriky, kde prežívajú dodnes. Napriek tomu, že ich počas rôznych historických dôb ovplyvňovalo množstvo okolitých národov, Berberi si dokázali zachovať svoje tradície a kultúrnu identitu. Nie je teda žiadnou vzácnosťou, ak aj v súčasnosti stretneme v berberských dedinkách mužov odetých v typických plášťoch alebo domorodé ženy s tradičnými šálmi a čelenkami, ktoré sa venujú rôznym remeselným prácam. Medzi tradičné produkty patria najmä rôzne koberce, ručne tkané plášte burnousy a zašpicatené topánky balgha. Miestnou veľmi obľúbenou špecialitou sú „gazelie rohy“ kab el-ghazal – medovo-mandľové rožky. Najkrajší, najslávnejší, najzachovalejší – takýmito a podobnými superlatívmi sa môže pýšiť jedine Ksar Ouled Soltane, ktorý je skutočne tým najviac zaujímavým spomedzi všetkých tuniských ksarov. Tento berberský klenot leží približne 20 kilometrov južne od Tataouinu na jednom z pahorkov pohoria Jebel Abiodh. Opevnená dedina je ešte aj v súčasnosti čiastočne obývaná domorodým kmeňom Ouled Chehida, ktorý aj naďalej sčasti využíva tradičné ghorfy ako obydlia a sklady obilia. Celé kmeňové sídlo pozostáva z dvoch priestranných nádvorí a kamenného opevnenia. Obe nádvoria sú obkolesené veľkolepými ghorfami, ktoré v niektorých častiach staršieho nádvoria vytvárajú až 4-poschodové štruktúry. Celkový počet miestností v celom komplexe ksaru presahuje až neuveriteľnú hranicu 300 ghorf. Život v Ouled Soltane sa odohráva najmä na spomínaných nádvoriach, ktoré najviac ožívajú počas piatkov. Práve v tento deň sa tradične stretáva kmeňová rada a diskutuje o aktuálnych problémoch berberskej komunity. Berberská kultúra ožíva však najmä počas rôznych hudobných a tanečných slávností. Vo všedný deň však dedinka pôsobí pokojným dojmom a pri našej návšteve nás víta len niekoľko domorodcov posedávajúcich na nádvorí. Domáci Berberi popíjajú čaj a prichádzajúcim turistom ponúkajú svoje remeselné výrobky – najmä ručne tkané odevy a rôzne maľované obrázky s miestnymi krajinkami a motívmi ksarov. Na každom kroku nás obklopuje berberská atmosféra zvýraznená tradičnou architektúrou, ktorá miestami pôsobí až nadpozemským dojmom. Niet divu, že práve túto scenériu si vybral slávny filmový režisér George Lucas pre niektoré scény svojho kultového sci-fi diela Hviezdne vojny: Skrytá hrozba.
FOTO: Tomáš Kubuš
