Iránske mesto Kašan sa z roka na rok stáva známejším a priťahuje do svojich útrob čoraz viac turistov. Dokáže ich očariť svojimi nádhernými, aristokratickými a obchodníckymi domami, záhradami, mešitami či bazárovými uličkami. Kašan sa dokonca považuje za miesto, odkiaľ mali začať svoju púť traja mágovia smerujúci za narodeným Kristom do Betlehemu. Dodnes je okolo mesta veľa príťažlivých legiend.
Kašan je veľmi zaujímavým miestom. Má svoje staré centrum s bazárom a mešitami, no i tak sa turisti najprv vyberú za mesto do hlinených štvrtí. Tu totiž kedysi pulzoval obchod v 18. a 19.storočí a po bohatých obchodníkoch tu zostalo dodnes dedičstvo v podobe neskutočne krásnych domov. Ich nenápadný zovňajšok môže človeka odradiť, ale tak boli stavané perzské domy. Krása musí byť totiž ukrytá dnu a preto im treba dať šancu. Za svätyňou Sultana Amira Ahmada s dvomi vyzdobenými minaretmi stojí cestička na konci ktorej oddeľuje drevená brána vstup do zázračného sveta. Dom pomenovaný podľa rodiny Tabatabei je miestom, kde s sa zastavil čas a akoby jeho majiteľ len dnes ráno odišiel na obchodnú cestu. Stred nádvoria vypĺňa farebná záhrada so stromami na ktorých vyrástli granátové jablká a nesmie tu chýbať ani vodná nádrž s fontánou. Iránci milujú vodu, fontány, kvety, záhrady a kde sa dá, tam si ich prinesú. Úzke schody stúpajú na druhé poschodie s výhľadom na celý areál domu. Miestnosti sú plné nepatrných detailov, farebných sklíčok, mozaík a sadrových reliéfov. Osobitou črtou domov sú aj tzv. badgíry, teda vysoké veže pripomínajúce komín, ktoré slúžia ako staroveká klimatizácia. Badíry zachytávali vietor a vedeli tak počas horúceho leta príjemne ochladiť celú miestnosť. Neďaleko stojaci dom Abbasian tiež patril bohatým majiteľom a v mnohých črtách sa podobá na Tabatabei. Srdcom domu je miestnosť plná zrkadiel. Musia ich tu byť stovky a krásne od seba dokážu odrážať slnečné lúče. Niekoľko menších miestností je prázdnych a na stenách ešte badať stopy výzdoby, ktorá kedysi krášlila celý priestor. Pred sto rokmi to tu muselo byť fantastické. Prichádzali sem obchodníci z ďalekých miest i krajín a na nádvorí prebiehali čulé debaty a hádky o cene. Mohutné drevené dvere zdobia typické dvojice kľučiek. Jedna pre ženu, druhá pre muža. Každá z nich vydáva iný zvuk a tak vo vnútri domu ľudia hneď po prvom údere vedeli, či za dverami stojí mužská alebo ženská návšteva. Z ulice plnej zvíreného prachu sa odrazu vynorí starý dedko sediaci na somárovi a pomaličky mizne za oblúkom v ktorom sa vynára kupola starej mešity. Obrázok ako vystrihnutý zo starej knižky o Perzii. Cez ulicu leží dom Ameriha. Je síce menši ako dva predošlé, ale nie menej krásny. Jeho najkrajším miestom je záhrada plná rozkvitnutých granátových jabĺk a ruží. Ruže sú pre Kašan typické a vždy na jar je tu dokonca festival a celé mesto má jemne sladkastý nádych týchto krásnych kvetov. V obchodoch tu dostať nielen ružovú kozmetiku či krémy, ale dokonca aj džúsy z ružových kvetov. Cestou do starého mesta už človek nestretne slávne kašanské hradby. Podľa starej legendy boli nedobytné a tak, keď chceli arabskí jazdci dobyť mesto, museli cez hradby nahádzať tisíce škorpiónov, aby sa ľudia rozutekali von a sami otvorili hradby, ktoré potom zničili. Kam sa človek pohne, tam na neho dýchne príbeh. Podobne je to aj s tromi kráľmi, ktorí sa prišli pokloniť novonarodenému Kristovu. Podľa tradície mali byť priamo odtiaľto z Kašanu a to z neho robí ešte príťažlivejšie miesto. Mešita Agha Bozorg je najväčšou v meste a je pri nej neustále rušno, pretože neďaleko odtiaľto je škola. Podvečer je krásne stratiť sa v bazárových uličkách. Sem tam sa objaví malá svätyňa, no všade naokolo sú obchodíky naplnené tovarom od výmyslu sveta. V strede bazáru stojí starý karavanseráj, kde sa zastavovali obchodníci putujúci prašnými cestami Stredného východu. Dnes tu stojí maličká čajovňa. Tu pod stáročnými kamennými klenbami chutí vynikajúco.
FOTO: Tomáš Kubuš
