Ak sa povie talianske Miláno, tisíce ľudí napadne móda a módna ikona. Je pravdou, že sa Miláno stalo synonymom pre svetovú módu, no v zálohe má omnoho viac než len butiky naplnené do prasknutia. Ulicami Milána totiž kráča aj moderná súčasnosť premiešaná s bonbónikmi starej histórie. Neláka Vás prejsť sa jeho zaujímavými ulicami?
Nech sú pohnútky návštevníka, ktorý sa ocitne v Miláne akékoľvek, jedno je isté, nikto nevynechá srdce mesta v podobe slávneho Dómu. Na námestí Piazza del Duomo sa premelie neskutočné množstvo ľudí. Je výstavnou skriňou celého Milána a tým najkrajším dielom, ktoré na jeho pleciach vyrástlo je slávny Dóm alebo ako hovoria Taliani Il Duomo. Odjakživa ľudia na tomto mieste stavali svoje svätostánky a hoci tu prvý z nich stál už v 5.storočí, dnes tu bije srdce katedrály zo 14.storočia. V celom celučkom Taliansku by sme nenašli väčšiu katedrálu než milánsku. Na schodoch posedávajú davy ľudí. Niektorí sa fotia, iní čítajú bedeker, no mnohí si len vychutnávajú prítomnosť a hľadia pred seba na námestie, ktoré je každou sekundou iné. Priečelie Dómu je azda najkrajším príkladom talianskej gotiky a čím ide človek pohľadom vyššie, tým viac štíhlych vežičiek uvidí. Je nimi posiata takmer celá strecha a kto by si ich chcel pozrieť z bližšia, nemusí zúfať, pretože sa dá dostať dokonca aj na samotný vrchol svätostánku. Prechádzka medzi gotickými vežičkami s výhľadom na strechy Milána za ktorými sa dvíhajú vrcholky Álp bude patriť medzi najkrajšie zážitky. Dnu v Dóme sa nad sviečkami zrkadlia nádherné gotické vitráže plné príbehov poskladaných z malých sklíčok. Námestie susedí s dvomi ďalšími impozantnými stavbami. Vedľa Dómu stojí Palazzo Reale, teda Kráľovský palác v ktorom svojho času sídlili panovníci mesta. Ešte zaujímavejšou stavbou je však Galleria Vittorio Emanuele II. pomenovaná podľa prvého talianskeho kráľa. Už v roku 1877 sa galéria dočkala svojho otvorenia, čo z nej spravilo jednu z najstarších obchodných zón celej Európy, ktorá funguje dodnes. Galériu postavili, aby prepojili slávnu operu La Scala s Dómom. Aj dnes v nej cítiť závan starej doby konca 19.storočia, no zmenili sa v nej kulisy. Dnes tu pod obrovskou kupolou stoja luxusné reštaurácie s geniálnym talianskym jedlom a v butikoch svetových značiek si ženy podávajú kľučky, aby tu nechali svoje sto či päťstoeurové bankovky. Každý kto kráča Milánom sa tu zastaví a aspoň na chvíľku okolo seba nechá plynúť rieku ľudí, aby si vychutnal detaily na stenách a strope. Vždy večer galéria nádherne svieti a hoci je to „len“ obchodná ulica, má v sebe ukryté svoje kúzlo. Opera La Scala je pre mnohých sklamaním. V mysli si ju človek predstavuje obrovskú, honosnú, s nádhernou fasádou ozdobenú sochami, reliéfmi, mozaikami a pri pohľade na ňu koľkokrát návštevník ani nechce veriť, že sa na ňu pozerá. Hlavná ulica Milána je skutočnou mekkou pre nakupujúcich. Všade kam oko dovidí sa rozliezli obchodíky so známymi i menej známymi značkami. Ženy aj muži križujú ulice s taškami v rukách a niektorí ich už majú toľko, že ich nemajú kam dávať. Ak tu človek chytí dobré výpredaje, bude v nákupnom raji a preto niet divu, odkiaľ má Miláno svoje renomé. Nielen na hlavnej ulici sa nakupuje, ale aj bočné ulice v sebe ukrývajú obchodíky a butiky. Sem tam sa objaví aj reštaurácia, ale oblečenie tu je číslo jeden. Miláno sa pripravuje na budúcoročné EXPO a tak zdobia ulice všetky vlajky sveta. Tam, kde sa hlavná ulica skončí, tam sa vyrysujú múry obrovitánskej pevnosti Castello Sforzesco z 15.storočia. Prázdne nádvorie ústi do niekoľkých budov, ktoré dnes zaplnili múzeá od pinakotéky cez egyptskú zbierku až po historické zbrane. Pár ulíc odtiaľto stojí nenápadný kostol Santa Maria delle Grazie, kde umiestnil Leonardo da Vinci svoju Poslednú večeru. Miláno je plné prekvapení. Celodennú prechádzku človek najlepšie strávi návratom do centra mesta. Vychutná si pohľad na vysvietený Dóm a napokon sa stratí v niektorej z reštaurácii na skvelej talianskej pizzy a poháriku bieleho vína z neďalekého Piemontu. La dolce vita.
FOTO: Tomáš Kubuš