Niekdajšie kazašské hlavné mesto Almaty na juhu krajiny je nielen zaujímavým miestom pre návštevu, ale priťahuje aj svojimi magickými horami Zailiského Altaju, ktorý sa vypína priamo nad mestom. Stačí prejsť niekoľko kilometrov za mesto a odrazu sa človek ocitne v lone dokonalej prírody ozdobenej skalnatými štítmi a ľadovcami. Shimbulak sa tak stane jedno z najpríjemnejších prekvapení obrovitánskeho Kazachstanu.
Hory Zailiského Altaju nádherne dotvárajú panorámu kazašskej metropole a držia nad mestom ochrannú ruku. Hlavné mesto presunul prezident Nazarbajev do modernej Astany, no ani to nevzalo Almaty korunu krásy a dodnes priťahuje turistov aj domácich. Mnohí miestni milujú Almaty aj vďaka horám a oddychu, ktorý tieto kopce ponúkajú. Stačí nasadnúť na autobus alebo si vziať taxík, odviezť sa za mesto a odrazu sa krajiny dvihne do výšky a skalnaté štíty ozdobia chumáče večného snehu. Shimbulak, alebo Čimbulak ako ho volajú rusky hovoriaci obyvatelia leží až vysoko v kopcoch vo výške cca 2260 mnm. Miesto odkiaľ k nemu odchádza lanovka sa nazýva Medeo a každý nadšený fanúšik zimných športov sa pri jeho názve odrazu prebudí. Údolie Medeo pretína horská bystrina Alma-Atinka a človek zabudne, že pred chvíľkou križoval bulváre a parky mesta. Medeo je známe nielen pre svoju prírodu, ale najmä pre obrovský zimný štadión stvorený pre rýchlokorčuľovanie, kde padlo niekoľko svetových rekordov. Tým, že ho postavili vo výške 1691 mnm sa zapísal do histórie športu ako najvyššie položený štadión svojho druhu na celom svete. Aj dnes trénuje pred obrovskou budovou niekoľko korčuliarov a nad hlavami sa dvíha mohutný kamenný pilier ozdobený nápisom a svetlometom, aby sa dalo korčuľovať aj za tmy. Moderná lanovka sa odlepí z údolia Medeo a po takmer dvadsiatich minútach sa ocitne v srdci samotného Shimbulaku. Prvý nádych sa premení na čerstvý vzduch a naokolo sa rozprestrie náruč kazašských štítov. Mnohí majú Kazachstan v predstavách ako krajinu púští a stepí, ktorými sa preháňajú nomádi, ale tu na juhu krajiny nájdeme aj takéto nádherné hory. Shimbulak sa pomaly, ale isto mení na svetové stredisko a pozdĺž hlavnej cesty tu vyrástlo niekoľko ukážkových hotelov a horských chát. Sú pomerne veľké a svojim výzorom sem dokonale zapadajú. Reštaurácie ponúkajú grilované šašlíky, mäsá, šaláty, ale človek si môže posedieť aj na káve, čaji či horúcej čokoláde pri pohľade na zasnežené štíty. Kto by chcel, ten môže pokračovať lanovkou aj vyššie, aby sa dostal do výšky 3200 mnm. Vtedy už musí lanovka prekonať priesmyk Talgar a zasnežený ľadovec pózuje na fotografie. Aj keby sa človek nevybral až úplne hore, dokáže si Shimbulak užiť. Počas leta tu je pomerne kľud ako stvorený na prechádzky, no počas zimných mesiacov to tu praská vo švíkoch a najmä počas víkendov, kedy si sem zájdu nielen turisti, ale aj obyvatelia Almaty. Niektoré kopce sú akoby potiahnuté zeleným až šedivým kobercom z ktorého sa dvíhajú vysoké, štíhle stromy. Iné sú holé bez vegetácie a niektoré z nich sú poriadne zašpicatené. Okolie Shimbulaku ponúka príjemnú prechádzku do kopcov, kde sa návštevník ocitne sám so svojimi myšlienkami a spoločnosť mu budú robiť len farebné lúky plné kvetov či dokonca sa z ticha môže vynoriť svište, ktoré tu majú svoj domov. Najvyššie pahorky naokolo pretínajú štvortisícovú hranicu a sú skutočnými dominantami celej panorámy. Z ľadovca fúka chladný vietor a tak hoci je vonku krásne slnečno, cítiť ako sa zima pomaličky, ale isto prebúdza k životu. Niekoľko ľudí si aj tak priamo na lúke spravilo piknik, no ostatní len kráčajú krajinou a obdivujú hru prírody. Napokon si sadnú na terasu reštaurácie obloženej drevom a vychutnajú si čas pred tým, než nasadnú na lanovku nazad do mesta. Kazachstan je skutočne krajinou mnohých tvárí.
FOTO: Tomáš Kubuš
