Rakúske Carnuntum ležiace len pár kilometrov od slovenských hraníc neďaleko obcí Petronell a Bad Deutsch-Altenburg patrí medzi najväčšie zaujímavosti celej krajiny. Až sem siahala svojho času Rímska ríša, ktorá tu po sebe zanechala nádherné dedičstvo v podobe historických klenotov. Jeho blízkosť od Bratislavy robí z Carnunta vynikajúci víkendový cieľ.
Po celom Rakúsku by sme našli veľa zaujímavých archeologických lokalít, no spomedzi všetkých sa o Carnunte hovorí ako o najvýznamnejšom mieste. Vďaka svojmu starovekému bohatstvu dokonca niekedy miesto prezývajú „Pompeje pri Viedni“, hoci ho nikdy nepochovala sopka. História bola ku Carnuntu veľmi štedrá. Prechádzala ním známa Jantárová cesta, ktorá spájala Baltské more s talianskym prístavom Aquileia, Tiberius odtiaľto viedol ťaženie proti Markomanom a kráľovi Marobudovi a po tom ako tu vyrástlo mesto, stalo sa hlavným centrom celej provincie Panónia. Kedysi obrovské mesto, ktoré za čias rímskeho cisára Septima Severa obývalo cca 30 000 ľudí však začalo pozvoľna upadať a posledný záblesk dejín si užilo v roku 308, kedy tu cisár Dioklecián usporiadal konferenciu so svojimi spoluvládcami o tom, ako budú spravovať rímske impérium. Dnes sú pamiatky starovekého Carnunta roztrúsené na pomerne veľkej ploche a tak ich objavovaním môže človek stráviť niekoľko hodín. Medzi hlavné vykopané objekty patria dva amfiteátre, pozostatky rôznych budov, domov, chrámov a kúpele. Azda najviditeľnejším symbolom niekdajšieho rímskeho mesta je víťazný oblúk Heidentore. Stojí na hlavnom ťahu do Viedne na okraji slnečnicového poľa, tak aby si ho takmer každý všimol. Je jedinou rímskou stavbou v Rakúsku, ktorá nie je zachovaná len v základoch. Oblúk je skutočne impozantný a to z neho stojí len jedna štvrtina. Pôvodne totiž vyzeral ako kocka poskladaná zo štyroch brán, no tri z nich nevydržali nápor času. Pri pohľade na oblúk sa človek na chvíľku cíti akoby sa naozaj ocitol v starovekom Ríme. Nechal ho postaviť cisár Konštantín II., ale po niekoľkých storočiach sa na to zabudlo a ľudia ho začali volať „pohanská brána“, teda Heidentore. Cez cestu ležia ruiny amfiteátra Petronell. Ak by stál vo svojej plnej kráse, zmestilo by sa sem až 13 000 ľudí. Stále badať jeho oválny pôdorys, hoci kamenné sedadlá zmizli a dnes ho obkolesuje val zeminy v ktorých sa zabývali chránené sysle. Trávnaté plochy nad amfiteátrom sú obľúbeným miestom na piknik. Človek len sedí na tráve, pozerá sa okolo seba a atmosféra naokolo je podmanivá natoľko, že sa sem bude chcieť vrátiť. Veď koľkokrát v živote človek piknikoval v starovekom rímskom amfiteátri? Pár kilometrov odtiaľto v mestečku Bad Deutsch-Altenburg leží druhý, o mnoho väčší amfiteáter. Je o poznanie lepšie zachovalý, než ten v Petronelli a okolo neho sa dvíha niekoľko poschodí kamenných sedadiel. V jeho strede stojí obetný oltár. Miestni vedia ako prilákať turistov a každý rok sa tu koná rímsky festival, ktorý priblíži život gladiátorov, Rimanov a každý tu tak môže pohodlne cestovať v čase. Vedľa amfiteátra sa nachádzal obrovský legionársky tábor, no ten svoje tajomstvá poodhalí možno až v najbližších rokoch. Nastáva malý presun a o pár minút stojíme pri vykopávkach rôznych budov, luxusných domov a kúpeľov v dedinke Petronell. Kúpele boli vyzdobené kúskami mramoru zo všetkých kútov ríše a podlahy krášlili farebné mozaiky. Niet divu, že patrili k najväčším svojho druhu na sever od Álp. Vykopávky prebiehajú v plnom prúde a tak máme možnosť sledovať archeológov pri práci. Na konci areálu je zrekonštruovaný chrám bohyne Diany, ktorý tu kedysi stál. V jeho vnútri je malé múzeum s pár nálezmi z pôvodného chrámu a aby toho nebolo málo zrekonštruovali tu aj rímsku vilu v jej plnej kráse a bohatstve. Každý kto sa vyberie po stopách Rimanov nebude sklamaní svojou voľbou. Nestojí teda takáto návšteva za zváženie?
FOTO: Tomáš Kubuš
