Egypt je doslova pretkaný nekončiacou niťou histórie. Samotné okolie hlavného mesta Káhiry je posiate významnými historickými miestami. Tým najvýznamnejším miestom je bez pochýb Gíza ozdobená svetoznámymi pyramídami. Je snom mnohých ľudí a aj ten kto sa tu ocitne, sníva, že sa sem vráti, pretože Gíza vyžaruje auru akoby ani nepatrila ani do nášho sveta.
Túlať sa zapadnutými uličkami Gízy má v sebe kúsok vzrušenia. Spomedzi domov sem tam vykukne špička pyramídy a tak vieme, že sme už blízko. Priamo oproti vstupu stojí sfinga, no je o mnoho menšia, než keď si ju človek doma predstavuje. Škoda, že na jej tvári sa vyhrali Napoleonovi vojaci a tak je značne poničená. Ani táto „drobnosť“ však nepokazí atmosféru tohto miesta. Sfinga podľa viacerých odborníkov niesla tvár kráľa Chefréna, ale koho tvár to naozaj bola sa asi nikdy s určitosťou nedozvieme. Už viac než 4500 rokov uprene hľadí do diaľky. Hľadela tam v čase kedy bol Egypt svetovou mocnosťou a videla aj ako dom po dome vyrastala Káhira. Dnes má pred sebou obrovské mesto zahalené každodenným smogom. Čo by asi na to povedala na to ako sa svet pred ňou mení? Pieskom vedie cestička k prvej pyramíde. Človek sa tu ocitne v obkolesení tisícročného prachu v tieni starovekých stavieb, tak dokonalých, že si ľudia s ich stavbou ani dnes nevedia dať rady. Najbližšia k sfinge je práve Cheopsova pyramída. Každým ďalším krokom sa zväčšuje až sa návštevník dostane do jej tieňa. Pred pyramídou začínajú svoju hru predavači a jazdci na ťavách. Prví chcú všetko predať a tí druhí človeka presviedčajú, aké skvelé je pozerať sa na pyramídy z ťavieho chrbtu. V tieni pyramídy posedávame a sledujeme krásnu, susednú pyramídu faraóna Chefréna. Premávajú sa pod ňou ťavy až to chytá neopakovateľný orientálny nádych. Chefrénova pyramída sa dá najľahšie rozoznať vďaka zachovalej špičke. Dá sa dokonca vojsť aj do jej vnútra. Ísť do vnútra je zážitok, ale nie je tu nič čo by človeku odrazu vyrazilo dych. Dolu vedie klaustrofobicky úzka cesta vytesaná do kameňa. Je plná ťažkého, nedýchateľného vzduchu a všade sa rozlieva nepríjemné teplo. Miestnosť má štvorcový pôdorys a holé steny. Je tu také dusno, že stačí chvíľa a človek je celý prepotený. Za rohom je múzeum so slnečnou bárkou kráľa Cheopsa. Pred vstupom si treba nasadiť návlečky na obuv, aby sem ľudia nedoniesli zbytočný prach a piesok. Drevená loď je naozaj obrovská a keď si človek predstaví, že je stará aspoň 4500 rokov, tak uznanlivo pokývne hlavou. Každý ju môže obehnúť pomaličky dookola, aby si ju vychutnal zo všetkých možných pohľadov a uhlov. Vyšliapaná cestička vedie k najmenšej pyramíde kráľa Menkaureho. Posedávame a sledujeme ako do seba úžasne zapadajú kamenné bloky tejto fantastickej stavby. Za pyramídou sa rozprestiera lákavá zlatistá púšť. Púštne koráby ju križujú sem a tam, hore dole až pripomínajú staré, zabudnuté karavany vracajúce sa z ďalekých ciest. Nielen tri najznámejšie pyramídy tvoria Gízu, ale okrem nich sa tu „povaľuje“ aj niekoľko menších. Jednou z nich je pyramídy kráľovnej Henutsen zo 4.dynastie a podobne ako pri iných aj tu sa dá kamennými schodmi vstúpiť až do tmavej hrobovej komory. Pahorok neďaleko pyramíd láka svojim tichým volaním, aby sa k nemu človek prešiel. Odrazu sa celá panoráma púštnej Gízy vyrysuje pred očami a pomaly sa vpíja do mysle. Žiaden krajší pohľad by sme tu v Gíze už nenašli. Slnko sa poriadne predvádza a horúčava sa vpíja do tela, ale za ten pohľad, ktorý sa pred nami otvoril to rozhodne stálo. Vyzerá to niekoľko násobne krajšie ako na fotkách.
FOTO: Tomáš Kubuš
