Marocký Rabat nepatrí medzi najznámejšie mestá krajiny, no aj napriek tomu je hlavným mestom. Nemá slávu ako Marakéš, stredoveké uličky ako Fez, no má všetko čo by tu človek čakal. Patrí do štvorice kráľovských miest a pri potulkách mestom si budete myslieť, že je zložené z niekoľkých svetov. Biele uličky kasby, rušné trhoviská, chuť rýb, veľkolepé mauzóleum, vôňa mora a krásne záhrady. To je Rabat.
Symbolom Rabatu je dnes rozľahlé námestie z ktorého vyrastajú dve krásne stavby. Tou prvou je nedostavaný minaret a druhou je mauzóleum panovníka Mohammeda V., starého otca dnešného kráľa. Z mnohých kútov Rabatu vidno hranatý minaret ako stojí na pahorku nad mestom a preto sem nie je ťažké trafiť. Pôvodný plán pri stavbe bol veľmi odvážny. Ak by sa staviteľom podarilo dokončiť započatý projekt, stal by sa minaret s mešitou v 12.storočí druhou najväčšou stavbou celého islamského sveta. Podnet na výstavbu dal najvýznamnejší panovník dynastie Almohadov, vládca Abú Jusúf Jakúb el-Mansúr a je to jeho meno s ktorým sa spája založenie celého Rabatu. Mešitu však nikdy nedokončili a preto je dnes námestie posiate kamennými základmi či stĺpmi. Na druhej strane námestia stojí mauzóleum Mohammeda V. Peknú bielu budovu so zelenou strechou krášli množstvo nepatrných architektonických detailov. Vnútorné priestory stráži niekoľko vojakov v slávnostných uniformách čestnej stráže. Dolu pri kráľovskom sarkofágu sedí muž s dlhou bradou oblečený v bielom kaftane a potichu recituje z Koránu. Cítiť odtiaľto pokoj miesta, kde sa posvätnosť mieša s úctou ku kráľovskej rodine. Priamo v starom meste sa na vŕšku rozprestiera obrovská hradba pevnosti Casba Ouidaia. Dnu vedie monumentálna brána ozdobená arabeskami a stačí pár krokov na to, aby sa Rabat zmenil na iný svet. Kulisy naokolo dostali nádych krásnych bielo-modrých uličiek a zovšadiaľ vytŕča kvetinová výzdoba. Akoby sa človek ocitol na niektorom z gréckych ostrovov. Na bielych stenách vynikajú modré dvere a okenice. Ľudia posedávajú v tieni a horlivo diskutujú. Je siesta, teda sa oddychuje a nikto sa nikam neponáhľa. Z ich pohľadu cítiť obrovskú pohodu. V ruke zvierajú šálku s voňavým mätovým čajom typickým pre tento kút sveta. Uličky smerujú k vyhliadke, odkiaľ vidno preplnenú pláž a celú časť Salé s veľkým cintorínom. Malý chlapec učupený pod slnečníkom ponúka osviežujúci pomarančový džús. Raz za čas sa v uličke zjaví zaujímavý pohľad na kamenný minaret a človeka tak neopúšťa sen o Oriente, ktorým kráča. Pred pevnosťou stojí vstup do Mediny. Nie je len vstupom do ďalšej časti mesta, ale aj vstupom arabského trhu. Takmer každé marocké mesto má svoju novú a starú časť. Je tu asi všetko na čo si človek spomenie. Človek sa ocitne v obkľúčení kožených výrobkov, malých umeleckých diel z medi, železa, striebra, o pár krokov ďalej si dievčatá vyberajú nové šatky. Zo všetkého cítiť príjemnú orientálnu príchuť. To však nie je jediné čo tu rozvoniava. Spoza rohu z malej bočnej uličky sa valí jemný dym s vôňou pripravovaného jedla. V tejto uličke stojí asi šesť pultov plných rýb a iných dobrôt. Za pultom behá starý muž s hlbokými vráskami na čele a zaujímavou bielou pokrývkou hlavy. Výber je obrovský a starý rybár rád poradí čo si vybrať. Jedlo sa tu rozplýva na jazyku. V ďalších uličkách pribudli koreniny, bylinky, mäta, datle, orechy a rôzne sušené ovocie. Obchodníci ťahajú úzkymi uličkami vŕzgajúce vozíky plne naložené tovarom. Chlapci sa naháňajú na bicykloch a kľučkujú pomedzi hradbu tiel. Večer sa blíži k záveru a mediny pomaličky, ale isto zhasína. Mnohí sa premiestnia do mešity na poslednú modlitbu, ale veľa ľudí si našlo svoje miesto v parku na trávniku či na lavičkách. Niektorí si spravia s rodinou alebo priateľmi piknik, zahryzujú si ovocie a všade cítiť krásnu, pohodovú atmosféru. Slnko sfarbí mesto do príjemných farieb a odrazu počuť len šum neďalekého Atlantického oceánu. Rabat je kráľovské mesto a kto ho navštívi ten sa tu bude skutočne cítiť kráľovsky.
TFOTO: Tomáš Kubuš
