Francúzsko sa nám najčastejšie spája s kulinárskymi špecialitami, Parížom a jeho lákavými uličkami či Azúrovým pobrežím, kam ľudia prichádzajú za relaxom a oddychom, ale Francúzsko má aj svoju ďalšiu stránku v podobe nádhernej prírody. Juh krajiny na hranici s Talianskom príroda obdarovala vysokými štítmi, hlbokými údoliami a krištáľovo čistými jazerami. Medzi najkrajšie regióny patrí francúzsky kraj Rhone-Alpes s oblasťami ako Savoie či Haute-Savoie.
Šarm francúzskej prírody očarí naplno hneď na pomyselnom začiatku. Len pár kilometrov od taliansko-francúzskej hranice je krajina ako vystrihnutá z rozprávky. Vysoké štíty hranice nepoznajú a je im úplne jedno či ich ľudia zakreslili do jednej či druhej krajiny. Niektoré aj počas leta zdobí jemná snehová prikrývka a mlčky hľadia do dolín a malých kamenných mestečiek, ktoré pod nim za stáročia vyrástli. Medzi najkrajšie jazerá na ktoré človek v týchto končinách natrafí je jazero Mont Cenis. Má neobyčajne nádhernú tyrkysovú farbu, až pripomína ľadovcové jazerá ďalekého Kirgizstanu. Mont Cenis patrí k najvyššie položeným francúzskym jazerám a vonku je to skutočne cítiť. Chladný vánok akoby chcel k ľuďom doniesť posolstvo zasnežených vrcholkov, ktoré kraľujú okoliu. Veľa ľudí parkuje pri jazere so svojimi karavanmi a užívajú si okolitú prírodu. Hore nad jazerom stojí malý kostolík v tvare pyramídy z ktorej vytŕča kríž a priamo pod ním sa rozlieva zaujímavá alpská záhrada plná miestnej flóry. Všetko čo nájdeme rásť vo francúzskych Alpách nájdeme tu na malom mieste. Niekoľko alpských domov obložených drevom sa premenilo na občerstvenia a do posledného miesta sa zaplnili. Podávajú sa špeciality miestneho regiónu, kde prevládajú šunky a syry. Na pitie sa podáva jablkový cidre a lokálne víno, ktoré vo Francúzsku jednoducho nemôže chýbať. Kto sa odhodlá stráviť pri jazere noc, toho prikryje tmavá obloha miliónom hviezd. Celý hornatý región pretkáva sieť mnohých malých, kamenných mestečiek. Malé mestečko Lanslevillard je natoľko ospalé, že aj keď je podvečer, takmer nič sa v ňom nedeje. Kamenné domy lemujúce cestu svietia do ulice cez okenice a nad strechami domov rastú zasnežené pahorky. Centrom mestečka je starý kostol so špicatou zvonicou, ktorá sa odrazu ozve hlbokým hlasom zvona. Ešte krajšie však pôsobí mestečko zvané Bonneval sur-Arc. Ležia len pár kilometrov od seba, no odrazu sa návštevník ocitne v úplne inom svete. Bonneval tvorí niekoľko desiatok domov, ktoré stoja vedľa seba akoby chceli vytvoriť hradbu. V jeho uliciach sa koná trh. Prilákal sem desiatky ľudí z celého okolia. Drevené stánky ponúkajú syry, bylinky, alkohol, údené šunky, zeleninu, ale aj výrobky z dreva či celkom pekne dýky. Domy si miestni stavajú z kamenných blokov a strechy zhotovili z bridlice naukladanej na seba. Pôsobia tak veľmi zaujímavo akoby hrali hlavné úlohy v nejakej stredovekej rozprávke. Tam, kde sa nehodí kameň, tam si dajú domáci drevo a krásne ho dokážu zladiť. V centre Bonnevalu stojí niekoľko pamätníkov a starobylo vyzerajúc kamenný most podľa ktorého má celé mestečko svoje meno. Kedysi bol pýchou mesta, no dnes len ticho stojí nad jazerom ohraničujúcim kam až môže Bonneval prísť. Panoramatická prírodná cesta vedie ďalej a zarezáva sa čoraz vyššie a vyššie až k slávnemu priesmyku Col d´Iseran. So svojimi 2770 metrami je dokonca najvyšším priesmykom nielen celého Francúzska, ale dokonca celej Európy. Hore pri kultovej značke je poriadna zima. Kým dole v mestách môže byť 25 stupňov, tu na priesmyku býva kľudne aj o desať stupňov menej. Aj tu parkuje pomerne veľa áut, pretože mnohí prišli, nechali tu auto a vybrali sa na pešiu túru okolím priesmyku. Kamenný kostolík s hranatou vežou je zatvorený, no nesmierne fotogenický. Človek sa ešte pokochá krásou francúzskych Álp a cestou sa spustí nadol do údolia, kde už leží známe lyžiarske stredisko Val d´Isere. Kamkoľvek sa tu návštevník vyberie, tam ho to upúta natoľko, až bude mať pocit, že stojí na najkrajšom mieste sveta.
FOTO: Tomáš Kubuš
