V dnešnej Európy nájdeme viacero miništátikov. Pre niektorých sú to len bodky na mape, no mnohé sa svojou krásou vyrovnajú aj väčším, či známejším krajinám. Niekedy neplatí rovnica, čím menší, tým chudobnejší, pretože Luxembursko patrí k najbohatším krajinám sveta, no zároveň sa zaraďuje medzi najmenšie krajiny celého starého kontinentu. Nielen finančníctvo a bankovníctvo však predstavuje Luxembursko, ale aj krásne staré uličky, námestia, hradby a zápis na zozname UNESCO.
Kto by mal o Luxembursku predstavu, že sa jedná o novú a nezaujímavú krajinu, ten sa neuveriteľne mýli. Jeho história má za sebou už dve tisícročia a podobne ako mnohé európske miesta aj Luxemburg je nasiaknutý históriou. Dlhý, kamenný most Pont Adolphe oddeľuje moderné ulice plné bánk a obchodov od miestm kde sa zlievajú staršie uličky do hlavného námestia a ku kráľovskému palácu. Priestor pod mostom vyplnila zelená džungľa, ktorú dotvára niekoľko domov so zašpicatenými strechami. Mnohí hľadia na neuveriteľné množstvo zelene a priamo za chrbtom im vyrástla slávna katedrála Notre Damme. Je trochu schizofrenická, pretože niektoré jej časti pôsobia akoby mali za sebou niekoľko storočí, iné časti sa lesknú novotou predošlých dní. Dvere zdobia nádherné postavičky anjelov, ktoré časom vyšúchali ľudské dotyky. Na výzdobe katedrály sa mieša jemnosť renesancie s gotikou a výsledkom ich splynutia je netradičná stavba, ktorá sama o sebe dokáže pritiahnuť davy. Neďaleko katedrály už bije samotné srdce luxemburského kráľovstva v podobe námestia pomenovaného po poslednom nemeckom cisárovi Viliamovi II. Miestni ho tu volajú Guillaume a okrem námestia tu jeho meno nesie aj vysoká jazdecká socha. Jej bronz obliekli mesiace a roky do zelenkavej patiny. Bývalý kráľovský palác obsadil celú stranu námestia a so svojou krémovou, jemne žltou farbou patrí k dominantám námestia. Nielen palác, ale aj budova radnice Hotel de Ville sa radí k symbolom celého štátu či hlavného mesta. Mreže do niekdajšieho paláca zdobia luxemburské erby a hoci už nie je oficiálnym sídlom kráľovskej rodiny, veľkovojvoda tu má svoju kanceláriu. Kto by sa chcel poprechádzať kráľovskými komnatami, má možnosť pripojiť sa k organizovanej prehliadke s profesionálnym sprievodcom, ktorý mu rozpovie nielen históriu rodiny, ale aj viacero zaujímavostí a pikošiek. Uličky Luxemburgu sa od námestia rozbiehajú snáď do všetkých smerov, no tá najkrajšia vedie k útesu zvanému Bock. Odrazu sa z panoramatickej vyhliadky odkryje úplne iný svet. Hlboké údolie padá až k brehom riečky Alzette, ktorá sa vinie okolo starobylo vyzerajúcej kamennej štvrte. Na jej hladine sa lesknú strechy domov, špicaté kostolné veže a kamenné mostíky spájajúce oba brehy. Na chvíľku vyzerá Luxemburg ako z rozprávky. Historický nádych miesta dotvárajú obrovitánske hradby, ktoré tu po sebe zanechali v 18.storočí Španieli. Nielen tie, pretože tu vybudovali dômyselný systém podzemných chodieb, ktoré počas svetových vojen slúžili ako úkryty pre tisíce ľudí. Vďaka hradbám a hradu sa podarilo Luxemburgu prebojovať na prestížny zoznam UNESCO. Staré honosné fasády budov vystriedali malé hrázdené domčeky so šikmými strechami nalepené jeden vedľa druhého. Ich terasy sú plné kvetov. Je tu nesmierny kľud a z kamenných domov vyžaruje príjemný pokoj. Svety sa tu v miništáte striedajú pomerne rýchlo, pretože hneď na kopci Kirchberg, pár stoviek metrov odtiaľto sa dvíhajú výškové budovy poskladané zo sklobetónu. Svoj domov tu našlo niekoľko dôležitých európskych inštitúcii ako Súdny dvor, Investičná banka, no nájdete tu aj Múzeum moderného umenia či filharmóniu. Luxembursko je tak zložené z niekoľkých svetov a každý si dokáže vybrať ten čo mu najviac vyhovuje.
FOTO: Tomáš Kubuš
