Len pár kilometrov od svetoznámeho indického mesta Bombaj sa priamo vo vodách Bombajského zálivu vznáša maličký ostrov s názvom Elefanta. Nebol by ničím výnimočný, ak by do jeho skál pred stovkami rokov nevytesali ľudia nádherné jaskyne, chrámy a krásne hinduistické reliéfy.
Farebné loďky či väčšie lode križujú Bombajský záliv od skorého rána až do večera. Každý deň okrem pondelku sa naplnia miestnymi aj domácimi a odrazia sa od brehu, aby za hodinku plavby mohli pristáť na ostrove Elefanta. Prístav pre lode stojí priamo pod slávnou Indickou bránou, ktorá sa stala symbolom Bombaja a tak si každý, kto sa plaví na Elefantu môže vychutnať pohľad na bránu, ktorej sekunduje prepychový hotel Taj Mahal Palace. Bombajský záliv je pokojný a len občas rozvíri vodu väčšia vlna, ktorá rozkýva loď. Kotví tu veľmi veľa obrovských trajektov križujúcich moria a oceány medzi Singapurom a Európou. Všetky zaváňajú dobrodružstvami a diaľkami. Konečne sa z oparu vznášajúceho sa nad hladinou vynorí ostrov pokrytý lesmi. Elefanta pôsobí z diaľky ako jeden veľký les rozutekaný po svahoch a stráca sa tam, kde začína more. Portugalci nazvali ostrov Elefanta pretože keď sa blížili svojimi loďami, na ostrove stála veľká socha slona vytesaného do kameňa. Odvtedy sa jeho názov zaužíval, hoci domáci ho predtým volali Gharapuri, teda Miesto jaskýň. Dnes už slon nestojí na svojom mieste, pretože ho síce neodniesli Portugalci, ale neskôr Angličania, ktorí ostrov získali spoločne s celým Bombajom ako veno pri svadbe Karola III. a Kataríny z Bragance. Loď zaparkuje v prístave, ktorý je dnes limitovaný na jedno dlhé mólo ozdobené stánkami, kde predávajú čerstvé ovocie, nápoje, suveníry, sošky hinduistických bohov či knižky a brožúrky o ostrove. Hore k jaskyniam vedie niekoľko desiatok kamenných schodov. Majú to tu domáci dobre vymyslené, pretože jedinú prístupovú cestičku obalili stánkami so všemožnými suvenírami. Takto si ich prezrie aj ten čo nechce a veľa krát sa stane, že si napokon niečo odnesie. Na konci schodov sa konečne rozprestrie rovina, odkiaľ sa dvíhajú skalnaté bralá vyplnené dierami. Hneď prvá jaskyňa je najkrajším majstrovským dielom starých obyvateľov ostrova. Predpokladá sa, že ju umelci vytesali do skaly niekedy pred 1500 rokmi a dodnes tu stojí vizitka ich precíznej roboty. Vstup do jaskyne zdobia mohutné stĺpy, ktoré akoby držali kamennú klenbu celého priestoru. Dnu je ticho, prítmie a pokojná atmosféra typická pre posvätné miesta. Domáci si držia elefantské jaskyne v posvätnej úcte, pretože tu po stenách rozoznávajú postavy zo svojho hinduistického panteónu, pričom najdôležitejšou postavou je Šiva, ktorý sa opakuje takmer na každom reliéfe. Kto pozná pozadie hinduistických eposov, ten sa pozerá na reliéfy a číta v nich ako v otvorenej knihe. Sprievodcovia rozprávajú príbehy o Šivovi, jeho manželke Parvátí, ich sobáši, ale aj o vyváženom boji medzi dobrom a zlom. Najkrajším reliéfom celej jaskyne, alebo lepšie povedané celého ostrova je obrovská, takmer 6 metrov vysoká hlava Šivu. Má tri tváre, pretože jedna svet stvorí, druhá zachováva rovnováhu a tretia, s vystrčenými zubami ho zničí. Večný kolobeh života tak umelci vtesnali do troch tvári Boha. V strede jaskyne stojí maličká svätyňa kam chodia miestni obetovať pri Šivov lingam. Zapália mu vonné tyčinky, položia veniec v kvetmi, pomodlia sa a idú ďalej. Za rohom sa vinie cestička a na nej stoja ďalšie štyri jaskyne, no žiadna sa svojou krásou či významom nevyrovná prvej. Ostatné sú menšie, prázdnejšie a ani ľudí v nich toľko nie je, no keď je už človek tu, bola by škoda do nich nenazrieť. Elefanta je známa aj svojimi opicami. Sú naozaj všade. Kričia zo stromov, skáču z konára na konár, priblížia sa k ľuďom v nádejí, že niečo dostanú a často krát sa im to podarí. Ak si človek nedáva pozor, okradnú ho a potom sa v diaľke smejú ako im to vyšlo. Hoci je Elefanta maličká, dá sa tu stráviť celý deň a napokon sa podvečer vrátiť nazad do chaotického Bombaja.
ZDROJ: Tomáš Kubuš
