Kaukazské Gruzínsko je doslova nabité krásou. Ukrýva v sebe nádherné hory, zelené údolia, starobylé kláštory či mestá, ale aj miesta nasiaknuté posvätnou atmosférou. Jedným z takýchto miest je aj Mccheta ležiaca neďaleko Tbilisi, ktorá zohrávala v histórii dôležitú úlohu a bola dokonca hlavným mestom. Dnes tu ležia najvýznamnejšie svätostánky Gruzínska a miestni toto miesto milujú.
Doba, v ktorej už bola Mccheta hlavným mestom celej oblasti ešte nepoznala náš letopočet. Staré mesto vyrástlo nad sútokom riek Mtkvari a Argavi a dodnes sa rozkladá na ich brehoch. voj zlatý vek prežívala Mccheta na prelome letopočtov a najmä v 4.storočí, kedy sa začínajú stavať prvé kostoly. V 5.storočí sa panovník Vachtang I. Gorgasali rozhodol presunúť hlavné mesto do blízkeho Tbilisi, ale ani tak ľudia nevymazali Mcchetu zo svojho podvedomia ako najvýznamnejšie miesto krajiny. Ospalým mestečkom sa prepletajú cesty až k veľkolepej katedrále Svetitskhoveli. Vysoká veža katedrály je neprehliadnuteľným míľnikom. Námestie pred vstupom zaplnili stánky s obchodníkmi. Niektoré predávajú pekné náboženské suveníry, malé i veľké sviečky, obrázky svätých namaľované na dreve alebo na papieri, ikony, krížiky na krk a v neposlednom rade aj malé makety stavby stojacej pred nami. Na nádvorie katedrály vedie mohutná drevená brána. Steny katedrály obiehajú kamenné reliéfy, postavičky, kríže alebo len nápisy v ozdobnom gruzínskom písme. Staré príbehy hovoria o tom ako Žid menom Elioz prišiel z Jeruzalema s kúskom rúcha Ježiša Krista. Vrátil sa s ním do Mcchety, ukázal ho svojej sestre Sidónii a tá v návale náboženskej vášne v tom momente umrela. Držala rúcho tak silno, že ho pochovali s ňou priamo na mieste. Ľudia po čase zabudli, kde je kúsok vzácneho rúcha uložený. Kráľ Mirian sa rozhodol postaviť kostol a do jeho vnútra nechal osadiť drevený stĺp. Raz v noci sa pri tichej modlitbe zjavil svätej Nino muž ako prenáša stĺp obklopený ohňom. Vtedy stĺp zázračne ožil a zastavil sa až na mieste, kde kedysi pochovali Sidóniu. Odtiaľto pochádza aj názov katedrály. V gruzínštine označuje slovo „sveti“ stĺp a „tskhoveli“ znamená živý. Vstupov do katedrály je hneď niekoľko. Interiér skrášľujú staré ošúchané fresky. Niektoré vybledli pôsobením storočí, ale pár z nich má farby ešte tak živé, akoby mali len pár rokov. Zo všetkých svätostánkov v Mcchete je katedrála Svetitskhoveli najzaujímavejšou. Jej význam podčiarkuje aj fakt, že vo vnútri korunovali gruzínskych kráľov a viacerí z nich tu našli svoj posledný odpočinok. Atmosféru tohto miesta, treba zažiť na vlastnej koži, aby človek pochopil aký význam má pre Gruzíncov. Kláštor Svätého Kríža stojí vysoko na kopci nad Mcchetou. Gruzínci mu nepovedia inak ako Džvari a pre mnohých je práve on najposvätnejším zo všetkých gruzínskych kláštorov. Tu na samom vrchole kopca nechala svätá Nino po tom ako priniesla kresťanstvo do krajiny zasadiť svätý kríž. Pokrstila kráľovnú Nanu, čím sa znepáčila kráľovi Mirianovi, ale po nešťastnej poľovačke pri ktorej na chvíľu oslepol sa k nej pomodlil a následne sa stal prvým kresťanským kráľom. Zdalo by sa, že Mccheta alebo celé Gruzínsko je plné rozličných príbehov. Na prvý pohľad sa kláštor Džvari líši od ostatných, pretože vyzerá byť pomerne nový. Zdanie klame a jeho korene siahajú do 6.storočia. Ako aj celá Mccheta, aj on je zapísaný do svetového dedičstva UNESCO. Pár schodov vedie na malé nádvorie, kde odpočívajú ťažké, kovové zvony. Vnútrom kláštora sa miesi ticho s prázdnotou a jemným dymom sviečok, ktoré sa o chvíľku rozplynú. Za kláštorom je malá vyhliadka na celé okolie. Mccheta je z výšky krásne miesto. Z východu priteká rieka Mtkvari, zo severu Argavi a spolu ruka v ruke kráčajú na juh. Na ich sútoku stojí mestečko plné oranžových striech, ponad ktoré sa dvíhajú špičky stromov a strechy kostolov. Za mestom rastie krajina do výšky a prenikavo zelené lúky a lesy sa rozbiehajú všetkými smermi. Dal by sa tu stráviť kľudne celý deň, no aj tak by mal človek pocit, že to celé príliš rýchlo ušlo.
Pripravil Tomáš Kubuš
