Taliansko je natoľko rozmanité a nádherné, že každý z jej regiónov pripomína malú, svojráznu krajinu. Menej známy región Le Marche je pretkaný historickými a zaujímavými perlami, no stále nedokáže prilákať toľko návštevníkov ako Rím, Benátky či Miláno. Ak sa však do Le Marche vyberiete, odmení Vás krásou nepoznaných miest akými je napríklad perla zvaná Urbino.
Neveľké mesto Urbino ležiace na samom vrchole kopca nás sleduje už z diaľky. Chvíľu trvá kým sa k nemu dostaneme a privítajú nás jeho vysoké kamenné hradby. Až za nimi sa totiž rozprestierajú stredoveké uličky vedúce k starobylým katedrálam. Za týmito hradbami sa narodil svetoznámy maliar Raffaello a odtiaľ vládla mestu aj blízkemu okoliu zámožná rodina Della Rovere, z ktorej boli dokonca dvaja jej členovia zvolení za pápeža. Celé ulice, celé mesto má nádych pieskovo žltej až hnedej farby a keď na ich fasády dopadá slnečné svetlo nádherne ich odtieň zvýrazní. Ulica pomenovaná podľa maliara Raffaella vedie k domu, kde sa slávny rodák narodil a prežil prvých 16 rokov svojho života. Námestie Piazza della Repubblica pre seba zabrala kaviareň kam zavíta azda každý miestny obyvateľ. Niektorí popíjajú miniatúrne „piccolo“, ale vidno, že cappucino s nadýchanou jemnou penou víťazí. Kaviarnička sa ukryla aj pod vežu kostola San Francesco. Vyberie si ju ten, kto hľadá ticho a pokoj, pretože sem nedoliehajú hlasy ľudí z hlavného námestia. Aj keď je Piazza della Repubblica centrom mesta z hľadiska rušného života, historickým srdcom je susedné námestie Piazza Duca Federico. Nesie meno patriarchu známej rodiny Montefeltro, ktorá sa zaslúžila o nebývalý rozvoj umenia v meste. V 15.storočí do Urbina pozvali umelcov, architektov a učencov z blízkeho aj ďalekého okolia a započali tak miestnu svojráznu renesanciu. Dodnes nesú tieto časy prívlastok „zlaté“. Veľký Dóm má vo svojej fasáde zasadené štyri korintské stĺpy. Tie majú virtuálne podopierať trojuholníkový tympanon, ktorým sa stavitelia nechali inšpirovať u starovekých architektoch. Pôvodná stavba nevydržala nápor striedajúcich sa storočí a v 19.storočí ho prestavali v duchu neoklasicizmu. Priamo na rohu palácu Ducale je na kamenný stĺp posadený granitový obelisk na ktorom sa vynímajú egyptské hieroglyfy. Mnohé z nich už zmizli a ostali po nich len vyhĺbené diery, no niektoré sú krásne akoby ich vytesali pred týždňom. Azda najkrajšou budovou celého Urbina je obrovský komplex Palazzo Ducale. Nejedná sa len o palác akoby mohol jeho názov napovedať, ale za jeho múrmi dnes stojí galéria a dve múzea. Už len pohľad na stavbu samotnú vyráža dych. Rozprávkové vežičky rastú do výšky niekoľkých poschodí. Štvorcové okná sa striedajú s poloblúkovými okenicami a steny paláca sa v spodnej časti jemne vychyľujú, aby pôsobil ako nedobytná pevnosť. Pod jeho strechou sa tvorili dejiny mesta a stretávali sa najvýznamnejšie postavy z celého okolia. Keď v polovici 16.storočía vymrela rodina Mentelfeltro do čela Urbina sa postavila rodina Della Rovere. Celú oblasť strednej Itálie ovládal pápež, ale len miestne vojvodstvo malo vlastnú autonómiu. Aj rodina Della Rovere prispela pápežskému stolcu dvomi svojimi pápežmi a tak by sme dnes mohli medzi všetkými menami nájsť aj mená Sextus IV a Július II. Niekedy sa človeku nechce veriť koľko histórie sa odohrá na tak malom mieste. Priamo pod palácom sa každú sobotu ráno koná veľký trh, kam sa zbiehajú obchodníci zo všetkých malých mestečiek roztrúsených medzi blízkymi pahorkami. Borgo Mercatale tak praská vo švíkoch a aj miestni obyvatelia sa chodia zásobiť čerstvou zeleninou a ovocím odtrhnutým z neďalekých sadov či záhrad. Žiadne prísady, chemikálie, ale len poctivá príroda, úrodná krajina a slnečné lúče kraja Le Marche.
Text a foto pripravil Tomáš Kubuš
