Ruský Petrohrad sa bez mihnutia oka radí medzi najkrajšie európske mestá z ktorých cítiť vznešenosť palácov a nádhernej architektúry. Nielen mesto samotné, ale aj jeho okolie je nesmierne bohaté a dokáže návštevníka zamestnať aj na niekoľko dní. Jedným z najnavštevovanejších miest je Cárske Selo, ktoré v sebe ukrýva slávnu Jantárovú komnatu.
Len necelých tridsať kilometrov za pomyselnou hranicou Petrohradu stojí pompézny cársky palác patriaci samotnému Petrovi Veľkému. Život tejto osobnosti ide ruka v ruke so životom mesta a preto niet divu, že svoj palác si nechal postaviť práve tu. V skutočnosti to nebol ani tak jeho nápad, pretože bol darčekom od Petrovej ženy Kataríny. Tá ho sem jedného dňa zaviedla a až v parku, kde sa dodnes prechádzajú návštevníci mu prezradila, že palác na ktorý sa pozerá je jeho. Za bránou parku sa otvára vstup do sveta vysokých stromov. Poryvy vetra dvíhajúce sa z neďalekého jazierka ohýnajú oslabené konáre a všade navôkol sa ozýva žblnkot vody. Katarínsky park je veľmi príjemným miestom na prechádzku. Kúsok od brehu plávajú kačky, ktorým studená voda vôbec neprekáža. Uprostred jazera sa kúpe neveľký ostrov s malou stavbou pripomínajúcou palác. V lete sa dá prenajať loďka a vlnkami sa nechať unášať až sem. Z vody sa dvíha aj Çeşmeský stĺp, spomienka na víťaznú bitku pri tomto tureckom meste. Kúsok od zaujímavého mostu, na ktorý stavitelia použili kvalitný biely mramor stojí malá šedivá pyramída. V Egypte boli tieto stavby miestom posledného odpočinku kráľov a tu si svoje miesto pod ihlanovitou strechou našli obľúbené psy Kataríny II. Atmosféru parku si spolu s nami vychutnáva niekoľko ľudí. Dosť netypicky, no o to exotickejšie pôsobí starý čínsky pavilón. Jeho schátrané až zanedbané steny ostro kontrastujú so žiarivými farbami moderných palácov. Pomedzi prázdne koruny stromov sa už prebíja pohľad na svetlomodré steny cárskeho paláca. Jeho netradičná farba pôsobí vcelku príjemne. Vonku stojí neodmysliteľná súčasť ruského života. Nie je to nič iné ako typická fronta. Tie sa objavujú pred väčšinou múzeí, palácov a vlastne všade, kde sa niečo deje. Po pár dňoch v tejto krajine si na to však človek zvykne. Dovnútra sa chodí len so sprievodcom, ale keďže skupinky púšťajú tesne za sebou, nie je problém sa z nej odpojiť a nerušene sa prechádzať bohatými sálami. Už prvá miestnosť vyráža dych. Jej zlatá výzdoba a desiatky zrkadiel nechávajú priestor fantázii ako to tu asi muselo vyzerať, keď sa tadiaľto prechádzal samotný Peter Veľký. Až keď stojí človek zoči voči nepatrným detailom, vidí aké majstrovstvo tu zanechali ruky šikovných majstrov. Názvy miestností sú najčastejšie odvodené od ich výbavy či výzoru. Preto niet divu ak sa ocitnete v Karmínovom alebo Zelenom stĺpovom sále. Jednotlivé izby zdobí štýlový, drevený, vyrezávaný nábytok a drahý porcelán. V rohoch stoja kachle plné bielo-modrých kachličiek a na stenách visia obrazy starých maliarov. Najznámejšou sálou celého paláca je nepochybne Jantárová komnata. Ona samotná by si zaslúžila niekoľko do neba vychvaľujúcich prívlastkov. V čase svojej najväčšej krásy ju zdobilo pozlátené, vyrezávané obloženie, zrkadlá a mozaiky z achátu či jaspisu. Jantárové dosky, od ktorých dostala komnata meno, dostal Peter začiatkom 18.storočia od pruského kráľa. Návštevník sa nevie rozhodnúť, kam sa skôr pozrieť. Nie vždy tomu tak bolo, pretože len niekoľko rokov dozadu ju nanovo zreštaurovali. Počas vojny ju vyplienili nacisti a v roku 1955 sa po Jantárovej komnate zľahla v Kaliningrade zem. Na svetlo sveta síce prišiel mýtus o jej zmiznutí, ale pravda bola taká, že ju zničil požiar. Ľudia, ktorí ju mali na starosti sa báli Stalinovi povedať ako to naozaj bolo a preto si jednoducho vymysleli, že sála zmizla. Je to skvost umeleckého remesla a ak sa človek túla Petrohradom, bola by to škoda nenavštíviť ju.
FOTO: Tomáš Kubuš
