Lámete si hlavu nad tým, kam zavítať, aby ste si užili rozprávkový víkend na krásnom mieste? Kutná Hora ležiaca len hodinku jazdy vlakom od Prahy je presne takým miestom. Kamenné uličky starého mesta pretkávajú tiché, malebné štvrte a nad strechami domov sa dvíhajú zvonice kostolov či veľkolepý svätostánok sv.Barbory zapísaný v dedičstve UNESCO. Podľahnúť Kutnej Hore je ľahké, najmä ak zážitok umocní jedna z mnohých domácich reštaurácii s českou kuchyňou.
Stačí spraviť pár krokov starým mestom, prejsť ulicou nad ktorou vyrástli staré fasády a očarenie z Kutnej Hory prichádza takpovediac okamžite. Leží na pahorku, preto sa mnohé ulice jemne zvažujú nahor, aby dosiahli malé, skryté námestia. Cez týždeň tu je rušno, ale na víkend prikryje Kutnú Horu kľud a pokoj. Na námestí sa objaví barokový morový stĺp z 18.storočia ozdobený sochami baníkov a priamo naproti nemu ho sleduje krásny, meštiacky dom, ktorý na svojom tele dodnes nesie niekoľko strácajúcich sa fresiek. Na Kutnej Hore je zaujímavé to, že takmer každý dom má svoju vlastnú tvár. Niektoré fasády sú natreté prenikavými farbami, iné sú šedé, no každá je originálna a stojac vedľa seba vytvárajú príjemný farebný celok. Dominantou starého mesta je vysoká zvonica kostola sv.Jakuba. Najkrajší pohľad na ňu je z Palackého námestia. Kostol sv.Jakuba poznačila gotika, pretože ho stavitelia dokončili na prelome 14. a 15.storočia a nebyť sv.Barbory, tak by bol v Kutnej Hore najvyhľadávanejšou pamiatkou. V nepokojných rokoch husitských bojov ho dokonca pohltili plamene, ale našťastie povstal a stráži Kutnú Horu dodnes. Staré mesto pripomína múzeum pod šírym nebom. Pochopilo to aj UNESCO a preto ho spoločne s kostolom sv.Barbory zaradilo pod svoje krídla. Viaceré uličky dláždené mačacími hlavami sa strácajú medzi domami z ktorých do ulice trčia kvety alebo staré, stredoveké značky či štíty s názvami obchodov. Úzke kamenné uličky lemujú malé rodinné hotely, penzióny, ale aj podniky a reštaurácie. Malé nádvorie neďaleko galérie Spirála vstupuje do Hrádku s impozantným múzeom striebra. Kutná Hora je totiž synonymom tohto drahého kovu a história striebra sa tu píše už minimálne od 10.storočia. V 13.storočí dokonca Kutná Hora ťažila tretinu všetkého striebra z Európy! Obyvateľmi Hrádku boli spočiatku významní aristokrati, ale neskôr ho získali jezuiti a prestavali ho na svoju školu. Turisti vstupujú dnu mohutnou bránou a môžu sa ponoriť dokonca do miest, kde sa pôvodne v stredoveku striebro ťažilo. Obľúbená atrakcia priláka vždy skupinky ľudí a tí, ktorí ju majú za sebou sa vydajú k srdcu starého mesta. Tým nie je v Kutnej Hore nik iný, ako kostol svätej Barbory. Úzka kamenná ulica sa odrazu rozšíri natoľko, až pripomína bulvár moderného mesta, avšak tu si zachováva svoju lákavú, stredovekú tvár. Z pravej strany vrhá tieň do ulice obrovské jezuitské kolégium, kde zanechal svoj rukopis taliansky architekt Orsi. Je tak veľké, že ho vidno z diaľky a dokonca aj zo spodného mesta. Ľavá strana prístupovej cesty patrí kamennému múriku ozdobenému sochami. Pre ich počet sa často „jezuitská terasa“ prirovnáva k slávnemu Karlovmu mostu pretínajúcemu Vltavu. Stoja tu sošky svätcov, anjelov a obrovskou devízou terasy je výhľad na Kutnú Horu. Javí sa ako spleť domov postavených na pahorku, nad ktorým drží stráž zvonica sv.Jakuba. Horizontom prechádza zvlnená krajina stredných Čiech a údolie sa stráca v hustom lese. Zakladatelia Kutnej Hory si vybrali skutočne nádhernú polohu. Na konci cesty sa objaví Chrám svätej Barbory. Jeho unikátne telo dopĺňajú desiatky malých, gotických vežičiek. Stavať ho začali stavať už koncom 14.storočia, kedy mesto súperilo o moc s neďalekou Prahou. Výstavnou budovou chceli na seba upriamiť pozornosť a celkom dobre sa im to podarilo. Neogotické priečelie je síce o niekoľko storočí mladšie, ale kto ním vojde toho obklopí duch starej doby. Nad kaplnkou sa striedajú vysokánske, farebné vitráže, vzadu v chráme sú na stenách maľby baníkov a minciarov, stĺpy zdobia sochy, klenba nad hlavami je tak prepracovaná akoby ani nebola z tohto sveta a komu sa máli, ten môže vyliezť schodmi na emporu odkiaľ si vychutná pohľad z výšky do chrámovej lode. Neuveriteľné miesto nasiaknuté storočiami a ukážkovou architektúrou.
TText a foto pripravil Tomáš Kubuš
