Staroveká Trója patrí k najznámejším miestam starovekého sveta. Hoci dávno prestal existovať, z myslí ľudí nikdy nezmizol. O osudoch Tróje sa popísali tisícky strán a ľudia nielen že poznajú hrdinov slávnej trójskej vojny, ale dodnes ich fascinujú ich osudy. Ako však vyzerajú ruiny strateného mesta dnes? Kto sa chce za nimi vybrať, musí prísť do severozápadného Turecka.
Moderné mestečko Çanakkale ležiace neďaleko slávneho prieplavu Dardanely, sa v novodobej histórii spája s bitkami 1.svetovej vojny, avšak jeho okolie je nasiaknuté starovekou históriou.
Pre výlet do Tróje sa stane Çanakkale tým pravým východiskovým bodom. Nielen že v jeho uliciach leží archeologické múzeum plné zaujímavostí, ale aj preto, že tu stačí nasadnúť na dolmuş, miestny mikrobus, a nechať sa odviezť do malej, neznámej dedinky Tevfikiye. Na konci dedinky ukazuje šípka vstup do starobylého sveta. Turisti vystupujú zo svojich autobusov, pomaly kráčajú za sprievodkyňou a tých pár ľudí čo vyskočili z mikrobusu idú po vlastnej osi.
Na počiatku dnešnej Tróje stál sen. Sen Heinricha Schliemanna, slávneho nemeckého archeológa, ktorý veril, že mesto opradené bájkami kedysi skutočne existovalo. Mnohí mu neverili, mnohí ho odhovárali, ale Schliemann je príkladom toho, že ak človek úprimne v niečo verí, dokáže sa celý svet spojiť, aby sa mu to podarilo.
Úrodná krajina v okolí Tróje je posiata malými, niekedy nepatrnými pahorkami a jeden z nich s názvom Hisarlik odrazu začal odkrývať svoje tajomstvá podfarbené zlatom. Vďaka Schliemmanovi to už neboli len príbehy, ktoré si ľudia hovorili, ale mená ako Achilles, Hektor, Paris či krásna Helena dostali odrazu reálne kontúry.
Stačí pár krokov ruinami mesta a odrazu sa objaví obrovská, drevená maketa koňa. Aj on hral v legende o Tróji dôležitú úlohu a vďaka nemu sa za hradby dostali vojaci. Deti stúpajú nahor po schodoch a o niekoľko chvíľ sa objavia v jednom z okien, aby mali fotku na pamiatku. Ani dospelí nezaostávajú a aj oni pomaličky vylezú nahor. Pozostatky kamenných hradieb, za ktorými sa rozprestieralo mesto s kráľovským palácom, sa dnes tiahnú krajinou ako veľký had.
Pred týmito hradbami vláčil podľa Homéra božský Achilles nehybné telo Hektora. Celú Tróju dnes tvorí niekoľko pahorkov či malých kopcov a preto cestička neprestajne stúpa či klesá. Tabuľky v niektorých svetových jazykoch umocňujú dojem a prezradia aj to, čo by si nepozorné oko návštevníka na prvý pohľad nevšimlo. To, že miesto neleží na rovine má v sebe akúsi príchuť objavovania. Človek netuší čo sa ukrýva za ďalším rohom a preto ho stále ženie dopredu.
Z ničoho nič sa odrazu objaví megaron, staroveký dom, so stenami sfarbenými do červenej až hnedej farby. Tak ako on, je dnes väčšina mesta premenená na ruiny, ale s troškou fantázie a predstavivosti si v hlave, každý kúsok vlastnej Tróje, vytvorí.
Z budov stoja už len základy alebo niekoľko centimetrové múriky. Či už sa jedná o kráľovský palác alebo obyčajný sklad, všetko stihol rovnaký osud. Medzi najzaujímavejšie a najkrajšie zachovalé miesta, patrí kamenná rampa o ktorej Schliemann veril, že práve po nej sa dostal trójsky kôň do mesta. V budovách okolo rampy objavil dokonca „Priamov poklad“, ktorého šperky a zlato sa stalo stelesnením Tróje.
Naokolo je pekná príroda. Úrodné polia sa rozbiehajú takmer až k brehom Egejského mora a na kvetinách sedia motýle. Celú Tróju pretkáva okružná cesta, ktorá začne pri jej najstarších častiach a skončí pri zvyškoch rímskeho mesta.
Aj Rimania poznali Tróju, hoci ju volali Ilion a po sebe tu zanechali Bouleterion, pripomínajúci malé divadlo. Je najmladšou pamiatkou celého mesta, no to jej na kráse neuberá. Trója nie je veľká, pokojne ju prejdete aj za hodinu, veľký je len dojem, ktorý v mysli návštevníka zanechá. Po jej návšteve stačí opustiť areál, sadnúť si do čajovne na pohár čierneho čaju a kúpiť si maličkú maketu dreveného koňa na pamiatku. Takto si môže doniesť domov každý malý kúsok Tróje.
Archívny článok
