Nemecko je posiate historickými a príťažlivými mestami. Medzi tie najpríjemnejšie patrí starobylý Heidelberg so svojou Univerzitou, ale aj nádherným hradom strážiaci mesto z pahorku nad riekou Neckar. Heidelberg je vďaka študentom mladým mestom plným energie, no každý si tu nájde svoje obľúbene zákutia, kde príde na to, že patrí k najkrajším mestám celej krajiny.
Najkrajšou stredovekou spomienkou na miestne dejiny je dnes romantický hrad na kopci nad mestom. Z výšky hľadí na Heidelberg a každého núti, aby mu venoval pohľady. Objavuje sa na konci úzkych ulíc a tróni vysoko nad námestím akoby k nemu neodmysliteľne patril. Hrad sa stal prirodzenou dominantou mesta a kto Heidelberg navštívil ten si pri vyslovení jeho mena predstaví kamennú pevnosť. Hore vedie upravená cesta lemovaná rodinnými domami. Každým krokom človek môže sledovať ako sa svetlá mesta pod nim zmenšujú. Na prvý pohľad sa hrad javí ako obrovitánska ruina, ale našťastie tento pocit prevláda len z jednej strany. Niet sa čomu čudovať, pretože po bitke na Bíle Hoře v roku 1620 panovník Fridrich Falcký prezývaný „Zimný kráľ“ opustil mesto a to pre hrad znamenalo skazu. Hore vyliezlo veľa ľudí, domácich aj turistov. Spadnutá veža bastiónu podčiarkuje romantický výraz miesta a rázom sa premení na vďačný objekt fotoaparátov. Dnes je už ťažké povedať čo zničili zbrane dobyvateľov, čo má na svedomí blesk a koľko toho pohltil oheň, avšak všetky nešťastia sa spojili a hrad pretvorili na symbol levitujúci nad Heidelbergom. Z hora vidno celé mesto. Vidno ako ním tečie rieka Neckar, ako ho rozdeľuje na dve časti a ako nad starým mestom rastú zvonice kostolov. Druhý breh sa dvihol do výšky a len občas na ňom stoja domy pospájané úzkymi cestičkami. Staré mesto Heidelberg je plné života. Prinášajú ho so sebou študenti jednej z najslávnejších nemeckých, ak nie európskych univerzít. Ulicami kráčajú študenti v skupinkách, niektorí sa stratia za dverami svojej fakulty, iní prehrabávajú staré knihy a vzácne kúsky v jednom z antikvariátov, ďalší sa ponáhľajú prefotiť si potrebné materiály, ale mnohí už ráno sedia v kaviarni nad vôňou čerstvej kávy. Na najstaršej nemeckej univerzite, ktorú založil už v roku 1386 Ruprecht I. študuje viac než 20 000 študentov z celého sveta a ich prítomnosť mesto zjavne omladzuje. Živelnosť mladého mesta, tak krásne kontrastuje so starými fasádami budov, kostolov a nádychom histórie, ktorú badať v uličkách na brehu rieky. Hlavné ulice lemujú vysoké domy hrajúce rôznymi farbami a obchodíky, kaviarne, reštaurácie či krčmy. Odrazu sa ulice dostanú na ukážkové námestie Kornmarkt s netradičným Mariánskym stĺpom, ktorý prepojili s malou fontánou. Stredovekú podobu námestia dotvára najmä silueta hradu stojaca priamo nad ním. Spomedzi všetkých starých heidelberských domov je najkrajšia budova v ktorej sídli luxusný Hotel Ritter. Nádherný meštiacky dom položili na malé námestie priamo naproti vysokému kostolu Heiliggeistkirche z 15.storočia. Nad vchodom do dnešného hotela visí zlatý emblém rytiera, sv.Juraja, ktorý ponára kopiju do pootvorenej tlamy draka. Renesančná fasáda prepletená oknami stúpa vyššie a vyššie až vytvorí pyramídový tympanón plný aj tých najmenších detailov. Pred hotelom kráča niekoľko ľudí, ale reštaurácia vo vnútri je plná takmer do posledného miesta. Staré mesto oddeľuje od rieky Neckar honosná brána Starého mosta. K bráne nalepili dve 28 metrov vysoké vežičky, ktoré vyzerajú akoby ich niekto vzal zo zámku a priniesol sem. Brána nielenže viedla zo starého mesta, ale zároveň bola hlavným vstupom na starý, kamenný most Alte Brücke nad riekou Neckar. Najstaršie časti brány si pamätajú ešte 15.storočie, kedy boli súčasťou hradby, ale o dve sto rokov neskôr ju barokoví architekti premenili na jej dnešný obraz. Nádherný most ponoril do rieky svojich päť mohutných pilierov a už stáročia do seba nechá narážať zvlnenú hladinu Neckaru. Most ponúka podmanivú panorámu zvlnených kopcov s hradom. Najmä večer, keď sa slnko ponorí za obzor a hradné múry ožijú umelým osvetlením sa hrad javí akoby bol celý zo zlata.
Text a foto pripravil Tomáš Kubuš
