Grécko je krajina s nesmierne bohatou históriou a starovekí Bohovia ju obdarili takou krásou, akú by jej mohol závidieť takmer celý svet. Medzi ikony celého Grécka patrí Meteora, neďaleko mestečka Kalambaka. Preslávili ju kláštory „levitujúce“ vo vzduchu, pretože sedia na špičkách hôr a privádzajú ľudí do úžasu.
Z Kalambaky, kde končí železnica treba ku kláštorom prejsť posledných 8-9 kilometrov. Väčšina ľudí zvolí auto, autobus, ale kto sa rozhodne, že túto trasu prejde peši, krajina ho odmení nádhernými pohľadmi, výhľadmi a pocitom starobylého pútnika.
Kedysi sa Tesáliou preháňali bájne Kentaury. Zvolili si naozaj čarovné miesto pre svoj život. Nad rovinou, kde sa rozprestierajú domčeky Kalambaky sa týčia zelené hory ozdobené ostrými vyčnievajúcimi skalami. Popri ceste sú samé vyschnuté stromy, ktorých tenké konáre sa ohýnajú aj pri jemnom vánku. Nie je tu takmer ani živej duše. Ticho zrazu pretne stádo oviec utekajúcich na pašu. Spoza zákruty sa po malinkých kúskoch začínajú vynárať vrcholky bizarne tvarovaných skalnatých brál.
Na vrchole úzkej skaly stojí kláštor Svätej Trojice, ktorý sa stal takpovediac symbolom celej Meteory. Je fascinujúce ako mohla ľudská ruka také niečo postaviť. Čo sa týka stavby kláštorov, stále nie je známe ako sa vlastne prví osadníci dostali hore na vrchol skaly. Jedna z teórii hovorí, že púšťali šarkany, ktoré niesli laná a z nich následne zhotovili rebríky po ktorých sa vyštverali až nahor. Ako to naozaj bolo sa už dnes ťažko dozvieme. Táto zahmlená minulosť však neuberá ani štipku zo súčasnej krásy týchto stavieb, práve naopak.
Do kláštora vstupujú turisti a po prvých krokoch ich obklopí maľovaná krása. Steny ozdobili fresky a maľby svätcov, tak živé akoby ich namaľovali pred pár dňami. Oproti kláštoru stojí takmer identická skala dotvárajúca panorámu miesta. V diaľke sa rysujú ďalšie skaly s pokrývkou hlavy v podobe kláštora.
Samotná história kláštorov v Meteore sa začína niekedy na začiatku 11.storočia. V tomto období prichádzajú prví pustovníci, ktorí obývajú jaskyne a až neskôr začínajú budovať prvé kláštory. Prvý z nich založil mních Athanásios z ostrova Athos v roku 1382 a ako plynuli ďalšie roky a desaťročia, ich počet sa ustálil na dnešnom počte 24.
Zo skál medzi kláštormi je ešte lepší pohľad ako pred chvíľou. Takáto scenéria si doslova sama pýta fotku. Netušil som, že Meteora je tak fotogenické miesto. Holé skalnaté bralá sú obrastené zeleňou, ktorá vytvára nádherne kontrasty. Priamo pred očami sa po pár krokoch zjavia ďalšie dva menšie kláštory. V údolí spomedzi kríkov vyčnievajú skaly pripomínajúce sochy z Veľkonočného ostrova. Skaly majú zvláštne tvary a tak nechávajú pracovať naplno fantáziu, pretože odrazu má človek pocit, že zazrel ľudskú tvár či dokonca tvár gorily.
Medzi najväčšie meteorské kláštory patrí Varlaam zo 16.storočia. Kým niektoré menšie kláštory predstavujú jednu budovu, Varlaam pôsobí ako komplex. Vnútri žijú mnísi a starajú sa o historické poklady v podobe vzácnych ikôn.
Kláštor Rousanou leží kúsok za hlavným komplexom a rastie z krajiny ako obrovský hríb. Pod ním sa krúti hlavná cesta plná autobusov a áut s ľuďmi. Niet divu, že Meteora patrí k najnavštevovanejším miestam celého Grécka. Málokde na svete totiž nájdeme tak nádherné kláštory ako práve tu.
FOTO: Tomáš Kubuš
