Azda každá jedna krajina na svete v sebe ukrýva svoje posvätné miesta. Niektoré ich majú toľko, že ich nedokážu vymenovať ani domáci obyvatelia. Ak sa spýtate Turkov, ktoré je najposvätnejšie miesto u nich doma, odpoveď je väčšinou rovnaká. Konya. Notoricky známy tyrkysový minaret sa dvíha nad hrobkou tajomného Mevlanu a každým rokom sem prúdi viac a viac pútnikov zo všetkých kútov krajiny. Ľudia veria, že návšteva dervišov a hrobky svätca im prinesie šťastie a pokojný život.
V niektorých miestach sa turista pomaly dostáva od menších, menej významných pamiatok až k tým najkrajším, ale tu v Konyii je to celé naopak. Areál v srdci starého mesta, do ktorého sa každú chvíľku vlievajú návštevníci je tak príťažlivý, že stiahne každého ako náhle sa v meste ocitne. Múzeum Mevlanu ako areál niekoľkých pôsobivých stavieb prezývajú patrí spoločne so Sanliurfou na východe krajiny k najposvätnejším miestam celého Turecka. Nielen on, ale celé mesto bolo kedysi hrdé, pretože ho ľudia poznali ako „Citadelu islamu“ a svoj konzervatívny ráz si zachovalo až do dnešných dní. Tyrkysový minaret vyrastá nad komplexom a jeho výzor a netradičná farba ho preslávila natoľko, že sa rázom stal symbolom celého mesta a dokonca patrí k najfotografovanejším pamiatkam Turecka. Po vstupe do areálu sa rozprestiera záhrada plná ruží. Turci tieto nádherné kvety milujú a všade, kde sú pochovaní významní ľudia, panovníci či svätci nasadia červené a ružovkasté ruže. V tieni stromov odpočívajú skupinky pútnikov, nielen domácich, ale podľa výzoru tváre aj moslimovia z Indonézie a Iránu. Z dreveného stánku sa ozýva hudba opakujúca sa ako mantra poletujúca vzduchom a napĺňa záhradu mystickými súfijskými piesňami. Kamenné nádvorie sa rozutekalo do všetkých smerov a v jeho strede stojí veľká fontána. Areál je zvláštnym architektonickým počinom, pretože sa v ňom križuje múzeum, mešita a dokonca aj hrobka. Nad kupolou, ktorá stráži hrobku sa z jednej strany dvíha spomínaný tyrkysový minaret a zo strany druhej, klasický štíhly minaret zo zašpicatenou strieškou. Málokoho by dnes napadlo, že kedysi na tomto mieste žili tajomní derviši. Derviši patrili k náboženskej sekte, kde sa miešal islam s mystickým učením. Toto mystické učenie sa volá súfizmus a Konya je jeho hlavným centrom v krajine. Tu rozvíjali svoje učenie a v malých miestnostiach po stranách prežívali svoje životy. Živých dervišov vystriedali figuríny oblečené v dobovom odeve. Každá z nich, rovnako aj členovia tajomného rádu má svoju funkciu a tak sedí v jednej miestnosti pisár za ťažkým dreveným stolom, inde zase hudobníci v čiernych hábitoch s vysokými čiapkami na hlavách udierajú do bubnov a v poslednej miestnosti skupinky dervišov v snehobielych róbach tancujú. Dnes mnohí poznajú dervišov práve vďaka ich vírivému tancu. Za rytmu hudby sa točia okolo vlastnej osi, pričom každý jeden pohyb, aj ten najmenší má svoj presný význam a musí byť spravený v danom momente. Svojim tancom sa dostávajú do extázy, pri ktorej dokážu splynúť s Bohom. Derviš sa tomuto umeniu musí učiť niekoľko rokov, aby zvládol nesmierne ťažký tanec. Práve takéto tajomstvá súfijskeho učenia vždy ľudí priťahovali. Fontána pripomínajúca altánok je plná ligotavých mincí, ktoré sem hádžu ľudia pre šťastie. Pred vstupom do hrobky sa tvorí maličká rada, ale rýchlo zmizne v tmavých útrobách svätyne. Kto chce vstúpiť dnu, musí sa vyzuť a nechať sa unášať mäkkým kobercom, ktorý ho dovedie k najposvätnejšiemu miestu. Hrobka Mevlanu je presne to miesto, kde človek okolo seba cíti zvláštnu, neopísateľnú atmosféru a naplno sa jej oddáva. Po pravej strane sa objaví niekoľko menších sarkofágov, ale všetka pozornosť pochopiteľne ide k tomu najväčšiemu. Pod nádherne zdobenou kupolou, ktorej výzdoba sa rozlieva aj po okolitých stenách spočíva sarkofág významného muža. Svet po ktorom v 13.storočí kráčal ho poznal pod meno Džalaludín Rúmi, ale viac sa uchytilo jeho ďalšie meno Mevlana. Aké krásne by bolo stratiť sa tu a stráviť noc pod farebnou klenbou pri počúvaní čí čítaní jeho veršov.
Pripravil Tomáš Kubuš
