Áno, príchodom dieťaťa sa život ženy zmení, ale neskončí sa. Toto si hovoríme všetky, no po prestrihnutí pupočnej šnúry zostáva záver vety už len zabudnutou tehotenskou teóriou. Psychológovia však tvrdia – keď sa žena stane matkou, neprestáva byť ženou. Dieťa má život ženy obohatiť, nie jej ho ukradnúť a udupať.
Väčšina z nás si tým prešla. Po prvých náročných, ale predovšetkým láskou opojených týždňoch a mesiacoch v role matky, keď sme nemysleli na nič iné, len na to, ako porozumieť potrebám svojho nemluvňaťa a ako ich čo najdokonalejšie naplniť, prišli mesiace zabehnutej rutiny, každodenného stereotypu, ktoré aj tú najodhodlanejšiu a najoddanejšiu matku privedú do stavu, v ktorom cíti hlavne únavu a túžbu aspoň nachvíľu z tohto sveta vypadnúť!
Nasmerovať si to namiesto ihriska do kníhkupectva s dobrou kaviarňou, za kamarátkou, na masáž, alebo len tak sedieť nečinne doma, vyložiť si nohy a užívať si ticho zabezpečené ochotným partnerom, rodičmi, ktorí na seba nachvíľu prevzali všetky moje povinnosti. Ale, ruku na srdce, koľké z nás takéto niečo skutočne zrealizovali, aj keď mali tú možnosť? Mnohé ženy, ba, dovolím si povedať, že väčšina z nás počas minimálne prvých troch rokov života dieťaťa nemala to srdce myslieť len na seba! Veď je to rúhanie, prejav zlyhania, znak bezcitnosti nechať dieťa s niekým iným a myslieť len na seba! Nie dámy, toto je krok k stavu, v ktorom budete ešte lepšou a spokojnejšou mamou.
Moja známa, psychologička, mi raz rozpovedala zážitok so svojou kamarátkou, u ktorej bola na návšteve. Prvú hodinu sa jej vôbec nevenovala, lebo dojčila, prebaľovala, prezliekala a ukladala spať svoje pár mesačné dieťatko. Keď si už konečne sadla k hosťom, k pripravenej večery, hladná ako vlk, v tom momente začalo dieťatko nariekať. Reakcia matky? „A ty si myslíš, že ja teraz vstanem a pôjdem ťa opäť uspávať? Milujem ťa, ale ja sa musím najprv najesť, aby som mala silu a energiu dať ti, čo potrebuješ ty.“ Zdá sa vám to kruté a sebecké? Psychologička ju ocenila titulom – matka, ktorú si iné majú brať za svoj vzor. Dieťa bolo obriadené a plakalo len preto, lebo nemohlo dotiahnuť na hračku, ktorá sa jej kolísala na hlavou.
Keď budete neustále kŕmiť hladných, bez prestávky, lebo vy pri takom počte hladujúcich nemáte čas na obednú pauzu, zomriete od hladu. Každá matka, ktorá prestane žiť svoj život, ktorá všetok svoj čas investuje len do napĺňania potrieb svojho dieťaťa (čo by na pár hodín denne zvládli aj iní v našom okolí), ako matka, aj manželka čoskoro vyhorí. Stane sa uzlíkom nervov, sopkou, ktorá vybuchuje niekoľkokrát denne, manželkou, ktorá má pocit, že robí všetko pre rodinu, pričom ju v skutočnosti oberá o to najdôležitejšie – o harmóniu. Ale ak niečo máte dať, musíte to mať.
Keď sa ma donedávna niekto opýtal čo robím vo voľnom čase, s úsmevom som odpovedala, že voľný čas bez môjho syna je pre mňa len stratou času. Ale veľmi rýchlo som zistila, že voľný čas je pre každú mamu dôležitý. Dieťa je spokojné a šťastné len vtedy, keď sa tak cíti aj jeho mama. Rozmýšľali ste nad tým, prečo sa dieťa, ktorému sa celučičký deň venujete, najviac teší na to, keď príde domov jeho otec? Napriek tomu, že sa s ním zahrá hodinku denne, lebo večer ešte musí vybehnúť na pivo? Nie len preto, že je pre neho vzácny, ale hlavne preto, lebo otec je v pohode. Lebo tatko si od dieťatka „oddýchne“, žije si aj svoj pracovný a spoločenský život a tak má energie, a dostatok vnútornej spokojnosti, ktorú môže rozdávať rodine a potomkovi. A ktorí ľudia sú magnetom pre ostatných ľudí? Šťastní, usmiatí, s ktorými je veselo, alebo uhundrané, zmračené a večne podráždené bytosti? Maminky, nemajte výčitky, že si chcete od roly matky oddýchnuť na hodine jogy, vyčítať si môžete akurát tak to, že svoju únavu a podráždenosť z nenaplnených potrieb prenášate aj na zvyšok rodiny.
