Bratislavu navštívil herec, ktorý v máji oslávi 57.narodeniny, pri príležitosti premiéry nového českého filmu. Charizmatický a obľúbený herec sa ochotne pofotil s fanúšikmi, pozrel si film a pri prosecu a cigaretách ktoré fajčí takmer jednu od druhej, ochotne pofilozofoval…
Keď ste pred premiérou vošli do sály a z úst moderátora zaznelo vaše meno, celá sála tlieskala a ozvali sa aj nadšené výkriky. Ako sa vám pozdáva takéto prijatie v Bratislave?
Je to príjemné, akú inú odpoveď by ste čakali? (smiech).
Ste zvyknutý za tie roky?
No, toho sa človek nikdy nenabaží, aby som bol úplne úprimný. O to viac si to vážim teraz, v preddôdchodkovom veku a užívam si to. Príjemné, veľmi príjemné.
Vo filme Miluji tě modře si s vami zahrali mladí českí herci, ktorých na Slovensku ešte nepoznáme – Denisa Nesvačilová a Václav Jílek. Ako vnímate nastupujúcu generáciu?
Hlavne im niet čo závidieť. Tých príležitostí, ktoré sme mali my, konkrétna aj ja, odmlada, už asi toľko nebude,všetko závisí od peňazí a dnes sa presadiť a uživiť herectvom je veľký kumšt. Ostáva mi len držať im palce.
Rád sa pozeráte na seba v už hotovom filme, dnes ste si to poctivo odsedeli v hľadisku…
Nie, ale je mojou povinnosťou pozrieť si aspoň raz film, ktorý natočím, už kvôli rozhovorom, aby som vedel o čom je.:) Samozrejme niekedy ma prepadnú myšlienky čo by som urobil inak, ale potom ich zaženiem, film je v kine, treba ho prijať aký je.
Zahrali ste si v tomto filme pomerne malú postavu, priam epizódnu postavu, čítate pozorne a dôkladne scenáre, kým prijmete rolu?
Ani nie. Rozhodujem sa skôr intuitívne, kým odsúhlasím účinkovanie. Nikdy to nie je o tom, že dopodrobna si prečítam scenár, analyzujem ho… Spolieham na intuíciu.
Ste intuitívny, pretože ste umelec?
Hlavne sa nepovažujem za umelca, ale poctivého remeselníka. Preto som z toho nikdy nerobil vedu. Blízky mi je prístup Marcella Mastrianniho, ktorý povedal – dám si na seba kostým a mám to. Že sa niekedy netrafím, to je druhá vec, Marcello sa trafil vždy (smiech).
Herci vraj nie sú dobrí alebo zlí, všetko závisí od postavy ako mu sadne..
Toto podpisujem. Sám som sa stretol so situáciou, že rolu, o ktorej som si myslel, že mi nesadne, že nebudem schopný podať ju presvedčivo, som odmietol. Aby som bol konkrétny, išlo o film Honzu Hřebejka, Akumulátor, kde som odmietol hlavnú postavu, nebol som si ňou istý.
Ako prijme režisér odmietnutie?
Stačí ak vám poviem, že som od neho už nikdy žiadnu ponuku nedostal? (smiech). Netreba však za tým hľadať senzáciu, možno len točil filmy, kam som sa mu nehodil.
Cítite sa lepšie vo filmových postavách alebo v divadelných?
Jednoznačne vo filmových. Filmy točím od piatich rokov. Na divadelné dosky som sa postavil ako študent gymnázia prvý raz v divadelnom krúžku, čo bolo asi o desať-jedenásť rokov neskôr, takže to už divadlo nemalo šancu.
Mali ste teda od piatoch rokov jasno, že budete hercom?
Určite nie, chcel som byť maliarom, filozofom, alebo lingvistom. Všetko sa to tak zišlo, no viete filozofia bola vtedy jediná – marxizmus-leninizmus, to som zrovna študovať nechcel (úsmev), tak som to dal „na kašpárka“. Celé detstvo a mladosť som študovať francúštinu, ale na vysokej bola v kombinácii s vietnamčinou, to mi nesedelo, hoci dnes by mi neprekážala ani vietnamčina či čínština.
Pocítli ste vy osobne zmenu režimu v 89-om?
Samozrejme, vybral som sa na vandrovku, pobudol som dva roky ako štipendista na Lee Strasberg Theatre Institute v USA, naučil sa po anglicky, tým pádom som si vyskúšal herectvo v Amerike. Neboli to hlavné postavy, ale vďaka i za tie epizódne.
Ste pomerne všestranný, nechcem použiť slovo umelec – človek – moderujete, napísali ste zbierku básní, maľujete…
Môj čas maľovania ešte len príde. I keď je pravda, že už mám na svojom konte pár plátien, no videli ich iba moje návštevy a ako viete moje súkromie je pre verejnosť tabu.
Ako ich tie návštevy ohodnotili, potľapkaním po ramene – dobre to robíš, Marek?
To je moje tajomstvo.
O maliarstve ste si toho určite veľa naštudovali, navštívili ste množstvo galérií po svete, ako vnímate maliarsku tvorbu Karla Gotta či Františka Ringo Čecha?
Som vyznavačom a prívržencom abstraktného umenia, figurálna tvorba ma neoslovuje, je to doména práve Karla Gotta. A hlavne Karlovi je srdečne jedno, čo si o jeho tvorbe myslím (smiech). Rovnako naivizmus v tvorbe Frantu Čecha ma necháva chladným.
Váš obľúbený maliar?
Veľa, ale aspoň jedno meno za všetkých – Barnett Newman, skvelý americký umelec, ktorý bol priekopníkom abstraktného umenia a bol aj výrečným spisovateľom.
Máte v hlave horizont, kedy by ste predstavili svoje obrazy aj širokej verejnosti?
Nemám nič, nechávam tomu voľný priebeh, keď to príde, tak to bude, alebo sa môže stať, že to nepríde vôbec. Toto fakt neviem.
Text a foto: Anna Olvecká
