Keď som pred štyrmi rokmi na oslave svojej tridsiatky fňukala, že v tomto veku stále nikoho nemám, moja kamarátka mi povedala: „Radšej byť v 30. EŠTE slobodná ako UŽ rozvedená. No, obávam sa, že ani jedna z týchto možností nie je výhrou.
So zdesením som si prečítala sociologické prieskumy, ktoré hovoria, že čím starší vstupujeme do vzťahu, tým kratšie vzťah vydrží, a to napriek tomu, že čím sme starší, tým ťažšie sa dávame s niekým iným dokopy. Takže, logicky, každú šancu na vzťah by sme si s pribúdajúcim vekom mali vážiť a nesprávať sa, akoby nám pred dverami stále zástupy ctiteľov. Fungujeme však presne naopak.
Hovorí sa síce „mladosť-pochabosť“, ale štatisticky najdlhšie vydržia manželstvá, ktoré sa uzatvárajú do 25. roku života a do ktorých v krátkom čase pribudne dieťatko. Dvoch stále mladých spája nie len obrúčka, ale aj spoločné sny o bývaní, napĺňanie kariérnych snov a v nie poslednom rade, silným povrazom, ktorý drží dvoch aj v nie vždy harmonickom a dokonalom manželstve je ich spoločný potomok.
Ale, čím viac vzťahov máme za sebou, čím viac rozchodov sme do 30. zažili, tým menšia pravdepodobnosť, že si vybudujeme dlhotrvajúci zväzok. Zistilo sa, že za touto vekovou hranicou každý ďalší vzťah trvá omnoho kratšie. Avšak, čo je ešte smutnejšie, po tridsiatke nádej na akýkoľvek vzťah výrazne klesá.
Zdalo by sa, že „stará dievka“ sa nechá ukecať hocikým, len aby nezostala na ocot, ale to čo sa nosilo v časoch našich starých mám je už dávno out. Dnes je to inak. Jednoducho, čím sme staršie, tým sme prieberčivejšie a opatrnejšie. A radšej zostávame samy, ako by sme mali žiť s niekým, kto nie je úplne podľa našich predstáv. Viac rokov = viac skúseností, ale aj viac sklamania a viac opatrnosti.
Kým na strednej či na vysokej sme skákali do vzťahu hlava-nehlava a stačili nám k tomu dôvody ako „je pekný, ostatné mi ho budú závidieť, je z dobrej rodiny, hrá super futbal, páčim sa mu, všetky moje spolužiačky už niekoho majú, pri niekom treba zabudnúť na včera ukončený vzťah..“, s pribúdajúcim vekom máme na mužov omnoho prísnejšie kritéria. Poučené z predchádzajúcich vzťahov už presne vieme čo chceme, respektíve čo nechceme. Každý ďalší muž to má u nás ťažšie. Kým u predchádzajúceho sme až po troch rokoch prišli na to, že istá črta nám prekáža natoľko, že sa s ňou nikdy nezžijeme, u toho ďalšieho cúvame okamžite keď sa prejaví, čo môže byť už po pár mesiacoch.
Problém je aj v našej prehnanej emancipácii. Dnešné ženy sú až príliš samostatné a príliš schopné a čím sú staršie a stále osamelé, tým viac v sebe pestujú presvedčenie, že si poradia aj bez chlapa. Sú tak omnoho náročnejšie nie len na seba, ale aj na mužov vo svojom okolí. Získať si takú ženu, presvedčiť ju, že nohavice predsa len viac sedia chlapovi ako jej, je neľahká úloha. Milé tridsiatničky, skúsme si pripustiť, že sme len ženy, krehké, zraniteľné a hladné po láske a po nehe. Ostatné nechajme na mužov. Keď tomu uveríte, určite skôr či neskôr pritiahnete presne takého muža, ktorý vyplní prázdne miesto vo vašom živote.
Autor: Eva
Foto: Ingimage
