Prešli sme si tým asi všetci – nepríjemný rozchod. Veľmi bolestivá záležitosť, ktorá nám naháňa hrôzu – stačí, keď o nej len počujeme. Ani ja nie som výnimkou; bolestivých rozchodov som prežil niekoľko. Dnes to s odstupom času vnímam ako nesmierne prospešnú školu života.
Až keď som vtedy pochopil, čo sa odohráva v mozgu človeka, to, aký je mozog klamár, veľmi sa mi uľavilo. Azda to pomôže aj vám – či už tým, čo bolestivým obdobím práve prechádzajú, alebo komukoľvek inému.
Ako náš mozog vníma partnera?
Väčšina z nás trávi výberom partnera veľa času. Všetci máme určité predstavy, ako by mal náš partner vyzerať a aké by mal mať vlastnosti. Náš mozog sa s tým tak nemazná. Skontroluje si partnerovo emočné nastavenie a za okamih je hotový. Platí tu pravidlo 70 na 70, čo znamená, že partneri majú 70- percentnú podobnosť emočného nastavenia. Mozog si len odškrtne zhodu (t. j. spomenutých 70 %), čo preň znamená vhodný partner.
Čo sa v našom mozgu odohráva?
Na porozumenie toho, prečo rozchod tak bolí a prečo sa trápime v nevhodných vzťahoch, treba pochopiť, ako mozog funguje. Mozog chápme ako obyčajný stroj. Riadi sa absolútne presne stanovenými pravidlami, operačným systémom – našimi skúsenosťami.
Primárna starosť mozgu je ušetriť čo najviac energie, preto tak miluje stereotypy a nemá rád zmeny. Odchod zo vzťahu znamená pre mozog prácu navyše. Preto sa snaží partnera, ktorého si už predtým overil, všemožne udržať.
Druhou významnou starosťou mozgu je chrániť nás pred bolesťou, s ktorou sme sa už niekedy v živote stretli. Z dôvodu ochrany nám potom posiela nepríjemné pocity na základe našich podvedomých vzorcov. Sme tak skalopevne presvedčení, že prichádzame o toho najúžasnejšieho človeka na svete. Je to však len klamstvo nášho mozgu.
Stáva sa, že dokonca nedokážeme vzťah opustiť, hoci absolútne jasne vnímame rozchod ako jediné správne riešenie. Máme už možno aj zbalené, dokonca sa odsťahujeme, a aj tak nás to stále ťahá späť. Sú za tým naše závislosti a tu treba pochopiť, ako funguje podvedomá myseľ.
Mozog využíva dve formy mysle. Vedomou mysľou ovládame a riadime prakticky všetko, na čo sa zameriame v prítomnom okamihu (prirovnal by som ju k veliteľovi).
Existuje však ešte podvedomá myseľ, ktorá má v tomto prípade funkciu akejsi korekcie alebo poistky. Slúži na to, aby sme nerobili urýchlené rozhodnutia a aby sme sa vyhýbali nebezpečenstvám… Podvedomá myseľ funguje na základe našich skúseností. Preberá velenie vždy, keď svoje zameranie na niečo „vypneme“ alebo ak je naše vedomé konanie v rozpore s podvedomými vzorcami (prirovnal by som ju k veliteľskému štábu, ktorý môže veliteľovi čokoľvek zamietnuť).
Prečo je teda také zložité vzťah opustiť?
Odpoveď je veľmi jednoduchá: Nedokážeme sa vyznať vo svojich pocitoch. Pocity, ktoré nám posiela mozog, vyzerajú ako naše názory, naše pravdy. Mozog je však tým najväčším manipulátorom. Vedie nás presne tam, kam uzná za vhodné, na základe toho, čo videl kedysi u našich rodičov. Takmer vždy, keď sa vo vzťahu trápime a nedokážeme odísť, drží nás v ňom len závislosť (emócia zaujímavá pre náš mozog).
Niekedy sa tak nachádzame vo vzťahoch, ktoré sú ako noc a deň, väčšinu času sa trápime, a napriek tomu sme presvedčení, akú hlbokú a čistú lásku prežívame. Nedokážeme pochopiť, že partner s nami (a my s ním) nemusí byť len preto, že sa milujeme. Stávame sa závislí od niečoho, čo ani nemusíme mať radi. Niečo nás k tomu ťahá a zväčša nevieme, čo to je. Je to závislosť, ktorú si pletieme s láskou. Presne toto som zažil a zažíva to aj mnoho našich klientov. Prečo je to tak?
Mozog totiž v detstve vypozoroval a zapísal si tento model ako vzorový. Je len strojom a chce pre nás to najlepšie – vzorový vzťah. Prostredníctvom emócií nás doň tlačí, aj keď my v skutočnosti o taký vzťah vôbec nestojíme.
Aj vy ste u svojich rodičov videli napríklad:
·chvíľu sa k sebe alebo k vám správali pekne a vzápätí bolo všetko naopak,
·chvíle, keď spolu trávili čas, striedali chvíle odlúčenia?
Váš mozog si mohol zapísať ako vzorový mód premenlivosť vo vzťahu. Vy potom budete vo svojom partnerstve zažívať situácie ako na hojdačke (partner vás bude chvíľu milovať a inokedy si vás napríklad vôbec nevšimne). Budete k sebe priťahovať tieto typy partnerov, pretože vás podvedome lákajú. Nebudete chápať, prečo ste v takom vzťahu, ktorý vás v skutočnosti trápi. Drží vás v ňom práve táto závislosť. Dokonca naopak, ak sa k vám bude partner správať pekne, časom sa vám to prestane páčiť. Nebude vás to priťahovať a opäť sa uchýlite k vyhľadaniu partnera podobného typu.
– často sa stáva, že dieťa žije bez jedného z rodičov a ten strieda partnerov
Mozog si potom môže zapísať ako vzorový mód, že meniť partnerov je nutnosť alebo, naopak, že je to tá najhoršia vec, ktorú môžete urobiť. Vy potom budete zažívať vzťahy, keď buď nebudete schopní vybrať si partnera (žiadny nebude dosť dobrý), alebo sa, naopak, budete vo vzťahu držať, nech sa deje, čo sa deje (nie ste predsa natoľko zlí ako vaši rodičia).
– takisto sa stáva, že dieťa je ponižované, nedostáva sa mu pozornosti a presne to vidí vo vzťahu u rodičov
Mozog si opäť zapíše vzorový mód, že byť ponižovaný je normálne. A presne toto sú tie nepochopiteľné príbehy žien, ktoré majú za partnerov napríklad stále dokola alkoholikov. Hoci vedia, aký otrasný je život s alkoholikom, nie sú schopné to zmeniť.
Mozog dokáže vytvoriť naozaj rozmanité riadiace módy. Neverte preto svojmu mozgu všetko, je to klamár. Nepleťme si lásku so závislosťou. Láska nenúti, neprikazuje ani nevyčerpáva, naopak, vždy podporí, pomáha a dodáva silu.
Každý z nás má predstavu, ako by mal vyzerať jeho ideálny vzťah. Tento vzťah si ohodnoťte číslom 10. Svoj vzťah si následne tiež ohodnoťte na stupnici 0 – 10. Ak ste nad 7,5 alebo ste časom schopní dostať sa nad 7,5 a približujete sa k svojej 10, ste v správnom vzťahu. Ak sa nedokážete dostať aspoň na 7,5, ste vm nevhodnom vzťahu.
Ak sa vám v živote stále dokola opakujú rovnaké situácie či vzťahy, nebojte sa vyhľadať pomoc. Náš mozog je niekedy naozaj veľmi silný súper. Poznám to z vlastnej skúsenosti. Ani ja som nebol schopný sám ho poraziť. Dnes viem, že vyhľadať pomoc kouča bolo moje najlepšie rozhodnutie v živote…
Autor: Petr Sládek, kouč Aleša Kalinu
Foto: Shutherstock
