Mladá talentovaná herečka sa objavila v slovenskom filme DOGG, ktorý sa skladal zo štyroch poviedok na tému strach. Hoci žije v zahraničí, slovenská tvorba ju láka a verí, že toto nebola jej posledná rola.
Hráte v slovenskom filme, ale na Slovensku ste príliš veľa zatiaľ nežili…
Narodila som sa tu, no keď som mala štyri roky, mamka sa so mnou odsťahovala do Švajčiarska a teraz žijem medzi Ženevou a Parížom. Ďakujem však mamke, že ma naučila hovoriť po slovensky, lebo tu máme veľa rodiny, a môžem sa s nimi skvele dohovoriť.
Medzi Ženevou a Parížom – ako Alain Delon…
Ešte som ho nestretla ani na jednom mieste, asi nežijeme v tých istých štvrtiach.
Aká bola vaša cesta k herectvu?
Ako malá som chcela byť astronautka, to sa mi zdalo mimoriadne zaujímavé, neskôr paleontologička. Keďže sa mi ani jedno nesplnilo, tak som herečka, a dúfam, že si obe tieto povolania niekedy zahrám. Herectvo je úžasné v tom, že môžete byť každý deň niekým iným. Robím hlavne moderné divadlo, o ktorom si myslím, že pomáha meniť svet k lepšiemu a to je to, čo ma na ňom najviac láka. Nie je to jednoduché, ale stále tomu verím.
Populárny herec Jiří Bartoška tvrdí, že miluje divadlo a najradšej by ho hral celý život. Filmy mu však umožňujú zarobiť, lebo divadlo je nedocenené finančne. Aké máte s týmto skúsenosti vy, uživí vás divadlo?
Áno, Švajčiarsko nemá vlastnú kinematografiu, takmer sa tam netočia filmy a ak áno, tak práve vo francúzskej časti. Vo Francúzsku je to iné, tam funguje filmový priemysel, ale aj divadlá, ktoré sú väčšinou súkromné. V štátnom divadle je super, ale súkromné má pretlak hercov, málo peňazí. Milujem divadlo, lebo počas hry, ktorá trvá od hodiny až do troch niekedy, som plná adrenalínu. Na javisku je všetko na hercoch, ktorí musia zo seba vydať to najlepšie, udržiavať kontakt s publikom a zrejme nikto nikdy nezahrá dve rovnaké predstavenia. Film je zase úžasný v tom, že nakrúcate scénu, ktorá ostane naveky, prejde síce strihom, réžiou, niekedy je iná na plátne ako si ju predstavujete, ale je nadlho.
Zažili ste aj sklamanie, že ste zahrali scénu a potom vo filme ste ju videli a povedali ste si, ale toto som ja takto nechcela?
Pravdaže! Inokedy zasa pozriem a poviem si, však toto je ešte lepšie ako som to zahrala. Krásna robota je aj v tom, že výsledok uvidíte až po dlhej dobe, stále ste v očakávaní a napätí.
Kto a ako vás objavil pre slovenský film?
S režisérom Jonášom Karáskom sa poznám odmalička, lebo naše rodiny sa priatelia. Videla som jeho film Kandidát, ktorý ma zaujal. Povedal mi, že je taká možnosť, niečo na Slovensku urobiť, nielen prísť na prázdniny k rodine, porozprával mi o čom asi bude moja epizóda, tak som už ani nečakala na scenár, ale rovno som povedala áno. Hrám moderátorku televíznej reality šou, ktorá je tvrdá v tom, že ide o život. Hľadáme odpoveď na otázku, kde končia hranice televíznej zábavy a kam sú ochotní ľudia zájsť v rámci zábavy.
V poviedke si s vami zahral Marián Mitaš, ako ho vnímate?
Pri nakrúcaní sme sa vôbec nestretli, až na premiére a mali sme si čo povedať. Je to určite, podľa mňa, veľmi talentovaný herec a pochválil sa mi, že teraz veľa nakrúca v susednom Česku. Verím, že sa film dostane aj tam a pozvú aj mňa (smiech).
