Chceme to, ale nerobíme to. Túžime po tom, aby sme to dostávali od každého, ale bojíme sa toho. O čom je reč? O úprimnosti, otvorenosti a priamej komunikácii. Prečo je to tak?
Poznám dosť ľudí, ktorí od druhých vyžadujú pravdu v každej situácii, ale sami klamú, len sa tak práši. Prečo? Spomínam si na detstvo, keď do mňa rodičia vštepovali vetu: „Nikdy neklam, pravda sa aj tak vždy ukáže.“ Začal som sa ňou riadiť až minulý rok. Čo mne alebo nám všetkým bráni riadiť sa ňou už od detstva?
Je to jednoduché. Už rodičia nám klamú a chcú od nás, aby sme klamali. Pamätám si, ako moja mamka nechcela, aby sa otec niečo dozvedel. A otec mal rovnakú požiadavku. Čo si z takého prístupu mohol vybrať môj mozog? Áno, predpokladáte správne – ak budem klamať, získam si lásku. A platilo to u oboch rodičov! Ako potom máme svojim partnerkám a partnerom hovoriť pravdu, keď náš mozog hovorí, že za lož od nich dostaneme lásku? Láska je najsilnejšia emócia na svete. Preto kvôli nej klameme. A to je zlé.
Tiež sa často stáva, že nás v detstve za pravdu trestajú. Len čo rodičom povieme pravdu, nesnažia sa nás pochopiť, ale rovno nás trestajú. Typickým príkladom sú zlé známky v škole, za ktoré lietajú facky, prichádzajú zákazy (niekedy aj nezmyselné) a odopiera sa láska. Mozog z toho potom odvodzuje, že za pravdu nie sme prijímaní, sme odstrčení a dokonca aj zahanbení. Potom sa skúste partnerke priznať, že ste sa nechali nachytať a kúpili predražený a zlý tovar. A pritom sme sa ešte nedostali k citom a pocitom, kde je úprimnosť alfou a omegou.
Čo môžete získať tým, že svoj prístup k pravde zmeníte? Od čias, keď hovorím, čo si myslím, čo cítim a čo chcem, sa v mojom živote zmenilo veľa vecí. Zhrniem ich:
· Hoci sú ľudia vaším úprimným prístupom najskôr zaskočení, začnú si vás vďaka nemu viac vážiť.
· Budú vás viac vyhľadávať, lebo im nebudete hovoriť, čo chcú počuť, ale čo potrebujú, prípadne čo by mali počuť.
· Prestanete strácať čas. Nebudete pred nikým kľučkovať, ale rovno poviete, ako všetko vnímate.
· Nemusíte si pamätať, čo komu hovoríte, lebo vždy hovoríte to isté.
Najmä vo vzťahoch sú úprimnosť, otvorenosť a priama komunikácia veľmi dôležité vlastnosti. Pamätajte si, že nie každý má vyvinutú empatiu do takej miery, aby vždy vycítil rozdiel v tom, čo hovoríte a čo cítite alebo si myslíte. Najmä nežné pohlavie má tendencie všetko len naznačovať a stále čaká, kým chlap náznaky konečne pochopí. Lenže mužom jednoducho nič nedochádza. Sú totiž, naopak, zväčša priamejší.
Ponúkam niekoľko modelových príkladov:
Najprv je veta, ktorú hovorievame (lož), potom veta, ktoré by sme mali hovoriť (pravda):
Pokojne bež na pivo. -> Mala som dnes náročný deň v práci. Budem rada, ak ostaneš doma. Potrebujem tvoju náruč a pochopenie.
Nie, na tú ženskú som sa ani nepozrel. -> Áno, je krásna, ale to neznamená, že ma priťahuje.
Idem na jedno. (žena si myslí, že chlap je radšej v krčme ako s ňou) -> Potrebujem byť chvíľku sám a odreagovať sa. Zájdem si preto na jedno.
Mám dobrý sex, vyhovuje mi. -> Rada by som posteľ zamenila za prírodu alebo sex na verejnosti. Chcem cítiť ten adrenalín!
Áno, toto si vezmi. -> Vyzeráš v tom zbytočne staršie. Vyber si niečo odvážnejšie.
Budeme sa pozerať, na čo chceš. -> Vypni ten televízor. Vezmi ma do spoločnosti, chcem ísť tancovať.
Riadiacich motívov, prečo sú podobné situácie vo vzťahoch na dennom poriadku, je mnoho. Určite sa v niektorom z nich uvidíte.
1. Nechceme sa hádať.
2. Ak druhému klameme, správa sa k nám potom lepšie.
3. Všeobecne sa bojíme prejaviť svoje túžby.
4. Nechceme sa v očiach druhých zhodiť.
5. Bojíme sa, čo sa stane, keď pravda vyjde najavo (v detstve sme za ňu boli potrestaní).
6. Učili nás, že druhí sú prioritou.
Opak je však pravda. Práve my sme pre seba prioritou číslo 1. Spoznávate sa v niektorom príklade? Aj vy skrývate svoje želania a túžby? Nehovoríte svojmu protipólu to, čo chcete a cítite? Odstráňte tieto bloky pomocou Emočných rovníc a získajte lásku za to, že hovoríte všetko priamo!
Autor: Jan Perlík, kouč
Foto: Ingimage