Kapor, zemiakový šalát a rozprávky. Vianočná klasika, ktorá nikdy neomrzí. Najkrajšie sviatky roka však majú oveľa viac podôb. Stačí nazrieť za dvere domácnosti v jednotlivých regiónoch. Čím sa líšia Vianoce na západe, strede a východe? Možno budete prekvapení, koľko čarovných detailov by ste objavili.
Na západe uprednostňujú klasiku
Tradície na západnom Slovensku sa rozhodne nedajú vtesnať do jednej vety. V dnešnej, modernej spoločnosti má každá domácnosť svoje pravidlá. Aj napriek tomu platí, že na štedrovečernom stole by nemala chýbať chutná polievka. Môže to byť kapustnica, šošovicová či dokonca hríbová polievka. Za ňou nasleduje ryba pripravená na rôzne spôsoby. Najčastejšie vyprážaný, prípadne pečený kapor so zemiakovým šalátom.
Čaro vianočného večera dotvárajú špeciálne zvyky. Hlava rodiny zvyčajne uloží pod obrus peniaze alebo šupiny z kapra, aby bol nasledujúci rok štedrý. Samozrejme, nemôže chýbať ani rozkrajovanie jabĺčka a oblátka s medom alebo cesnakom. Zvykom je tiež nechať kúsky jedla a omrvinky na stole do druhého dňa, určené sú pre neznámych pocestných. A aby bola rodine dopriata hojnosť aj v ďalšom roku, z poverčivosti sa hádzali do kútov miestnosti orechy.
Na Vianoce nemôžu chýbať ani koláčiky, asi najtradičnejší je štedrák. Chutný a mimoriadne sýty koláč so štyrmi rôznymi plnkami (lekvárom, makom, orechami a tvarohom) je typický pre viaceré slovenské regióny.
Rozmanitosť severných a južných častí
Výraznú rozmanitosť vo sviatočných zvykoch badať aj v celej strednej časti našej krajiny. Pohľad na štedrovečerné menu v severných a južných častiach sa ale výrazne líši. Slávnostná večera sa takmer všade začína modlitbou či prípitkom, potom servírovaním oblátky s medom a makových opekancov. Rovnako nemôže chýbať rozkrajovanie jabĺčka a súčasťou stola sú peniaze či obilniny. Dôvod je prostý – aby bol aj nasledujúci rok čo najviac štedrý. Mnohé rodiny majú stále zaužívané uväzovanie nôh stola, aby bola rodina aj naďalej súdržná. Tí skôr narodení si zase môžu pamätať vidiecky zvyk, keď gazdovia podávali dobytku kúsok oblátky s cesnakom, aby sa im vyhýbali choroby.
No a večera? Kým v južných častiach nemôže chýbať rybacia polievka (halászlé), na severe si nevedia predstaviť Vianoce bez chutnej kapustnice s hubami. Severné regióny Slovenska stále dodržiavajú dlhoročnú tradíciu a počas celého dňa nejedia nič mäsité. Zaujímavosťou je, že kapra nahrádzajú v niektorých kútoch netypické pokrmy. Môže to byť pečený pstruh, losos, či dokonca vianočné rezne alebo kačka. V tomto prípade do bodky platí – iný kraj, iný mrav.
Mnohé rodiny nezabúdajú tiež na pocestných a tých, ktorí ich počas roka opustili. Pri štedrovečernom stole je preto pripravené o jedno miesto navyše aj s celým prestieraním.
Pirohy nesmú chýbať
Štedrovečerný stôl na východe krajiny je jedným z najbohatšich. Základ je v podstate totožný ako v prípade ďalších kútov Slovenska. Najvýraznejší rozdiel je v tom, že do vianočného menu sú zaradené pirohy plnené zemiakmi, bryndzou či syrom. Na začiatku večere sa môže zjesť kúsok chleba so soľou, naopak ako posledné sa po rybe podávajú lokše s makom alebo takzvané bobáľky. Slávnostnú atmosféru pri stole podčiarkujú aj najkrajšie vianočné koledy, ktoré si rodiny spievali.
V najtradičnejších kútoch východného Slovenska sa počas 24. decembra stále dodržiava zvyk vinšovania radostných sviatkov, pričom sa začína už ráno a chodí sa od domu k domu. Pri večeri zase platí, že od stola sa neodchádza, ba dokonca rodina pri ňom zotrváva čo najdlhšie, aby si vychutnali čarovnú atmosféru sviatkov. Jediný, kto sa môže od stola vzdialiť, je domáca pani. Zaujímavosťou je starý zvyk umývania sa vo vode s mincami, aby bola rodina po celý rok zdravá. Počas nasledujúcich sviatočných dní sa necháva štedrovečerný stôl stále vyzdobený. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je sviečka. Hovorí sa, že ak jej plameň horí rovno, rodina bude po celý rok zdravá.