Neviem čím to je, ale niekedy mám pocit, akoby sme prestali používať vlastný rozum. Naháňame sa po obchodoch za zdravými exotickými potravinami… a pritom ich máme doma! Naše, regionálne a často aj s lepším zložením a výživovou hodnotou ako tie „cudzie“.
Tí, čo tomu rozumejú, vedia, že zloženie potravín, ktoré sa rozhodneme konzumovať, nemusí byť vhodné pre každého. Teda, ak ste Stredoeurópan, asi vám veľmi nebudú chutiť chrobáčiky či larvičky… Ale ani nemusí taká strava vyhovovať organizmu. Má totiž iné zloženie, aké potrebuje našinec. Poďme si povedať čo-to o tom, čo máme doma.
Špalda
Starí rodičia nepoznali takmer nič iné v kuchyni. Potom sme na ňu zanevreli a dnes sa často tvárime, akoby sme „objavili Ameriku“. Špaldovú pšenicu pestovali už pred 8000 rokmi a len vďaka technickému pokroku ju „prebila“ šľachtená pšenica, pretože sa jej urodilo viac. Špalda je však podstatne výživnejšia. Má podstatne viac vlákniny, minerálov, bielkovín a obsahuje vitamíny skupiny B, A, E.
Vlašský orech
Je bohatým zdroj energie, takže okrem toho, že podporuje myslenie a psychiku, prospieva vlasom, nechtom aj pokožke. Hovorí sa, že denne by sme mali zjesť za hrsť vlašských orechov aby sme dodali telu potrebné množstvo nenasýtených mastných kyselín. Sú to najdokonalejšie orechy spomedzi všetkých – aj cudzokrajných – obsahujú totiž najviac antioxidantov a sú bohaté na vitamíny E, B1 a B6.
Pohánka
Naši prastarí rodičia ju nazývali obilím chudobných. Varilo sa z nej všetko a dávala sa takmer do všetkého – iného bolo totiž skromne a jesť sa muselo. Našťastie sme jej hodnotu znovu objavili a dokonca ju do svojich jedálnych lístkov zaraďujú aj šéfkuchári. Spomedzi potravín vhodných na konzumovanie je totiž najvýznamnejší zdrojom vitamínu P – rutínu. Okrem toho dodáva ľudskému telu vlákninu, cholín, draslík, fosfor, mangán, meď, selén, vápnik a vitamíny B1, B2, C a E.
Čučoriedky (Goji)
Od nepamäti ich používali ako proti hnačke. A to vtedy nikto nevedel, že obsahujú celú paletu minerálov a vitamínov, esenciálnych olejov a až 25 druhov antioxidantov. Poznali len ich účinok. Tmavomodrú farbu čučoriedok spôsobuje myrtilín. Vplýva aj na pružnosť ciev v mozgu a v očiach a spolu s antokyánmi a betakaroténom zlepšujú zrak. Výrazný vplyv majú čučoriedky aj na znižovanie zlého cholesterolu.
Mak siaty (Chia)
V záhradách po dedinách ho bolo neúrekom. Potom ktosi povedal, že je to „ópium“ a vytratil sa. Mak má však najväčší obsah vápnika zo všetkých potravín, až 1300 mg na 100 gramov, čo je dvanásťkrát viac ako má kravské mlieko. Mimoriadne bohatý je tiež na železo a horčík. Tradičnou odrodou a zároveň raritnou u nás je biely mak. Má orieškovú chuť a optori čiernemu maku má vyšší obsah vápnika, horčíka, fosforu a kyseliny linolovej.
Ovos
Najvýživnejšie zo všetkých sú ovsené vločky. Sú plné železa, vitamínu B1, esenciálnych mastných kyselín a betaglukánu. To je rozpustná rastlinná vláknina, ktorá upravuje hladinu cholesterolu v krvi.
Včelí med
Úle plné medu boli u nás v minulosti tiež súčasťou záhrad. Produkt našich včelárov patril, a aj dnes patrí, k svetovej špičke. Hovorí sa o ňom už v písomnostiach z 5. storočia, ktoré sa našli na našom území. Od nepamäti to bol jediný zdroj sladidla, kým sa nezistilo, že cukor možno robiť aj z repy. Med má protizápalové a antibakteriálne účinky, upokojuje nervovú sústavu a posilňuje imunitný systém. Vplýva tiež na krvotvorbu a preventívne pôsobí proti rakovine hrubého čreva.
Ovčie mlieko – žinčica
Odsudzovaná, zatracovaná len kvôli tomu, že pár nezodpovedných ju mútilo špinavými rukami a následky nedali na seba dlho čakať… Žinčica je však podstatne zdravšia ako kravské mlieko – obsahuje dvojnásobné množstvá vitamínov A, D, E, K, vápnika, zinku a horčíka a dokonca osemnásobne viac laktoferínu, ktorý má protirakovinové účinky. Bryndza z ovčieho nepasterizovaného mlieka je doslova probiotická bomba. V grame je približne 1 až 10 miliárd probiotických mliečnych baktérií a kvasiniek. Začala sa sezóna, nenechajte si ich utiecť.
Autor: Marta Z.