Juhotaliansky Neapol má povesť divokého mesta, ktoré je popretkávané nádhernými pamiatkami od aristokratických palácov až po unikátne kostoly a katedrály. Ulice križujú mopedy aj trhoviská a zo všetkých kútov sa rozlieva vôňa talianskej kuchyne a pravej pizze, ktorá vznikla práve tu pod Vezuvom.
Neapol ležiaci v juhotalianskej Kampánii bol a vždy bude rozporuplným mestom. Niektorí ho milujú, iní preklínajú, no v skutočnosti je zmesou azda všetkého čo ponúka Taliansko a svet orientálnych príbehov popretkávanými trhoviskami. Žiadne iné mesto Apeninského polostrova nemá atmosféru akou sa môže Neapol popýšiť a azda ani nikde nežije pokope toľko národností ako práve tu. Panorámu Neapolu obdarovali sudičky prekrásnou polohou a tak dnes každý deň stráži mesto vysoký kužeľ sopky Vezuv. Dodnes je aktívnou sopkou a takmer každý v meste vie, čo Vezuv spravil v roku 79 neďalekým Pompejám a menším mestečkám na okolí. Vezuv si tu užíva priam neskutočný rešpekt. Pevnosť Castello Nuovo rastie z maličkého pahorku a jeho predchodkyňa tu stála už v 13.storočí, kedy sa panovník Karol I. z dynastie Anjou rozhodol, že miesto neďaleko prístavu bude tým pravým miestom pre monumentálnu pevnosť. Od mora sem fúka príjemný vetrík a počas horúceho dňa ponúkajú okolité záhrady plné stromov a upravených kríkov výborný útek z rozpáleného mesta. Neďaleko odtiaľto osviežuje vzduch Neptúnová fontána z rúk slávneho Berniniho, ktorého monumenty sú roztrúsené aj v uliciach večného Ríma. Z prístavu vystreľuje obľúbená promenáda Lungomare, kam sa chodia miestni radi prechádzať. Kto by sa sem nechodil prechádzať ak pri potulkách môže dýchať vôňu mora a v diaľke sledovať siluetu Vezuvu či blízkych ostrovov Ischia a Procida zahaľujúcich sa do jemnej hmly? To by nebol Neapol, keby si ani tu nepripravil prekvapenie a tak sa odrazu z promenády dvíha fotogenická pevnosť Castel dell´Uovo. Je najstaršou pevnosťou celého mesta a postavili ju ešte v 12.storočí Normani, ktorí sem expandovali zo Sicílie. Kto sa chce ponoriť do neapolského života, ten by sa mal vybrať na najrušnejšiu tepnu mesta v podobe ulice Via dei Tribunali. Pretína celé staré mesto a naviaže na seba toľko zaujímavých uličiek vybiehajúcich z jej tela, že tu človek môže stráviť niekoľko hodín bez toho, aby ho to omrzelo. Ulica je tak dlhá, že nikdy nie je vidno na jej druhý koniec, no vždy tu je plno ľudí. Mopedy pretínajúce niekoľko sekundové ticho trúbia, brzdia, vrhajú sa pred chodcov a tí len zúfalo odskakujú. Medzi nich sa primieša niekoľko áut, stará fiatka a prekrásna červená Vespa. Taliansko ako z filmov. Bočné, úzke uličky osviežuje vôňa prádla rozvešaného medzi stenami a mnohí domáci sedia na priedomí a zhovárajú sa. Ktorýmkoľvek smerom sa človek pozrie, uvidí rôzne scény až má pocit, že celá Via dei Tribunali je poskladaná ako mozaika z niekoľkých svetov. Niekoľko obchodníkov má svoj tovar rozložený aj na kamennej dlažbe a tak sa na regáloch predvádzajú ručne robené cestoviny, omáčky, sušený cesnak, bylinky, likéry, voňavé citróny, ovocie, zelenina či nakrájané kokosové orechy. Víno strieda olivový olej a mnohí si ho vyrábajú sami, pretože juh Talianska je na malé zelené či čierne plody skutočne bohatý. Niet divu, že neďaleko tohto príťažlivého miesta sa ocitol aj najvýznamnejší svätostánok celého mesta. Je ním okázalý a monumentálny Dóm, ktorý sa jednoducho nedá prehliadnuť. Takmer každý krok v Neapole je sprevádzaný prekvapeniami. Tie človek pocíti aj v ústach ako náhle si sadne do niektorej z miestnych reštaurácii. Celý Neapol je popretkávaný reštauráciami, pizzériami, trattoriami, osteriami či rodinnými podnikmi a to všetko len preto, že domáci Neapolčania milujú jedlo a všetko čo sa točí okolo neho. Milujú jednoduchosť talianskej alebo lepšie povedané, neapolskej kuchyne, kde dominuje len niekoľko čerstvých surovín. Cestoviny, lasagne, ryby, dary mora, to všetko môže byť lákavé, ale v Neapole treba ochutnať pizzu. Veď práve tu pod Vezuvom mala prísť pizza na svet, keď sa v meste v roku 1889 zastavila kráľovná Margerita. Stačí si sadnúť do niektorej z rodinných pizzerií a šikovný pizzaiolo pod svojimi rukami onedlho vytvaruje cesto, potrie ho rajčinami, panenským olivovým olejom, morskou soľou a nechá na ňom roztopiť v peci na drevo výbornú mozzarellu, aby napokon na vrch prišlo niekoľko lístkov bazalky. Neapol budete milovať nie len kvôli pamiatkam a atmosfére, ale aj pre jeho kuchyňu.
Autor článku a foto: Tomáš Kubuš
