Dnes, v utorok mája 2023 o 10:00 hod. sa bude v Zrkadlovej sieni Primaciálneho Paláca v Bratislave konať otváracia konferencia, na ktorej budú médiám a odbornej verejnosti predstavené plánované aktivity a ciele tohto v súčasnosti najvýznamnejšieho projektu na ochranu a obnovu riek na Slovensku.
Ekologický stav zistil, že viac ako polovice slovenských vodných tokov nie je dobrý, rieky trpia. Výnimočný projekt „Living Rivers“ (Živé rieky) prináša zlepšenie situácie na 4 z nich – Dunaj, Hron, Ipeľ a Belá, pričom do jeho riešenia sú zapojení odborníci z 10 štátnych a neštátnych organizácií. V priebehu niekoľkých rokov experti navrhnú efektívne riešenia, z ktorých viaceré aj zrealizujú. Celkovo tak prispejú k zlepšeniu ekologického stavu až na 344 kilometroch vodných tokov na Slovensku.
Veľký podiel na súčasnom stave vodných tokov majú ich nevhodné úpravy a hydromorfologické zmeny – narušenia spojitosti riek, mokradí a biotopov. „V súlade s opatreniami 3. Vodného plánu SR sa budú pripravované aktivity zameriavať na prírode blízku obnovu riek, riečnych nív a lužných lesov prostredníctvom obnovy riečnych procesov. Konkrétne pôjde o opätovné pripojenie odrezaných bočných ramien, obnovu prirodzených riečnych brehov a odstraňovanie alebo spriechodňovanie migračných bariér brániacich pohybu vodných živočíchov a sedimentov vo vodných tokoch,“ vymenúva Katarína Holubová, riaditeľka VÚVH, vedúceho partnera projektu.
Desaťročný projekt vyžaduje spoluprácu mnohých odborných inštitúcií. Okrem Výskumného ústavu vodného hospodárstva sa na ňom podieľajú aj Ministerstvo životného prostredia SR, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Štátna ochrana prírody SR, Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), WWF (Svetový fond na ochranu prírody) Slovensko, Catch me if you can o. z., Fakulta rybářství a ochrany vod Jihočeské univerzity v Českých Budějovicích, Správa Tatranského národného parku a Vodohospodárska výstavba, š. p.
Riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann: „Projekt nám otvára jedinečnú príležitosť modernej revitalizácie riečnych ekosystémov na Slovensku. Je výnimočný nielen svojim progresívnym prístupom v oblasti zlepšovania ekologického stavu vôd, ale aj nadštandardnou spoluprácou medzi odbornými, štátnymi a neziskovými organizáciami. Kladie tiež dôraz na intenzívnu diskusiu s vlastníkmi a užívateľmi.“
Osobitne dôležitá je spolupráca so Slovenským rybárskym zväzom. Jeho tajomník Bohuš Cintula rozbiehajúci sa projekt hodnotí pozitívne, hoci rybári nie sú jeho oficiálnym partnerom: „Pre Slovenský rybársky zväz sú dôležité všetky aktivity na podporu populácií pôvodných druhov rýb. Rybári dlhodobo realizujú opatrenia vlastnými silami a preto sme radi, že je v projekte naplánované spriechodnenie 15 bariér, čo významne pomôže migrácii rýb a na vode závislým biotopom.“
Zlepšenie ekologického stavu tokov pritom nie je dôležité len z hľadiska zachovania biodiverzity. Zdravo fungujúce toky poskytujú množstvo ďalších benefitov: od zlepšenia samočistiacej schopnosti riek a kvality podzemných vôd až po udržateľnú protipovodňovú ochranu. V neposlednom rade je ozdravenie riečnej siete nevyhnutné pre rozumné zadržiavanie vody v krajine a zvyšovanie odolnosti voči suchu a zmene klímy.
Zdroj: Michaela D.
