Aký máme ako spotrebitelia vzťah k životnému prostrediu? Uprednostňujeme cenu alebo udržateľnosť? Čo ovplyvňuje naše nákupné správanie? Máme dosť informácií o udržateľných produktoch? Na začiatok si povedzme, že na tom nie sme až tak zle. Dokonca väčšina z nás prijala kladne zálohovanie plastových obalov a plechoviek. Stále však máme určité medzery a/alebo sa nevieme vzdať niektorých zvykov. Súčasná inflácia navyše pribrzdila naše vedomé udržateľné správanie, aj keď paradoxne pomohla k šetreniu iných zdrojov.
Z prieskumu Gfk Slovakia vyplýva, že 4 z 10 domácností pociťuje zhoršenie finančnej situácie vo svojej domácnosti (porovnanie január 2023 vs. január 2022). Až 37% očakáva, že sa ich finančná situácia v nasledujúcich 12 mesiacoch ešte zhorší. Pre úplnosť 42% si myslí, že zostane rovnaká a 21% očakáva zlepšenie.
Prečo hovoríme pri udržateľnosti o ekonomickej oblasti? Pretože sú vzájomne prepojené. Faktom je, že len 13% domácností sa v súčasnosti cíti zabezpečene. Ďalších 45% vyjde zo súčasnou finančnou situáciou, 34% vyjde len tak tak a 8% má vážne finančné problémy.
Na vrchu udržateľnosti je separovanie odpadu
„Inflácia je celosvetovo jednou z top tém, ktorá trápi spotrebiteľov. Avšak témy ako klimatické zmeny či znečistenie životného prostredia sa dostali po inflácií a pandémií na popredné pozície. Na Slovensku sú tieto témy pre väčšinu ľudí kľúčové. Viac ako 70 % ľudí ich považuje za extrémne závažné,“ hovorí Ladislav Csengeri, riaditeľ divízie spotrebiteľského panelu GFK.
Čo konkrétne sa snažia robiť slovenské domácnosti pre ochranu životného prostredia? Etablovanými aktivitami sú recyklácia/triedenie odpadu (94%) a možno práve nepriaznivá finančná situácia podporila šetrenie energiami a vodou (91%, 84%). Viac ako polovica domácností sa snaží vyberať si spôsoby cestovania, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu a pri nakupovaní berú do úvahy faktor životného prostredia (43%).
„Ak sa pozrieme na priame aktivity slovenských spotrebiteľov, 9 z 10 si nosí zo sebou znovu naplniteľnú fľašu a keď nakupujú, majú so sebou vlastnú tašku. Z odstupom sú rozhodnutia pre znovu naplniteľné obaly (ak sú dostupné) a používanie látkových/papierových vreciek namiesto igelitových vrecúšok. V týchto oblastiach sú zrejmé ešte medzery, na ktorých bude potrebné ešte zapracovať. Podobne aj pri cielenom sa vyhýbaní nakupovaniu nápojov v plastových fľašiach,“ hovorí L. Csengeri. Podľa jeho slov ľudia prijali pozitívne myšlienku a realizáciu zálohovania plastových obalov a plechoviek. Takmer 80 % slovenských domácností vníma túto myšlienku ako dobrú a užitočnú. Oproti minulému roku sa zvýšil aj počet domácností, kde úplne súhlasia s touto aktivitou.
Aktivisti a „odmietači“
Približne pätina domácností na Slovensku je eko aktívna. Minulý rok ich vplyv jemne oslabil a narástol počet tzv. odmietačov. Je to dané ekonomickou situáciou, v ktorej sa domácnosti nachádzajú. Až polovica domácností vníma ako bariéru v udržateľnosti svoju finančnú situáciu. Realita je taká, že len traja z desiatich ľudí uprednostnia udržateľnosť pred cenou. Domácnosti, ktoré sa správajú najviac ekologicky, majú najmenej finančných problémov. A platí to aj naopak.
Spotrebitelia nevedia rozpoznať ekologické produkty
Ktoré bariéry najčastejšie bránia ľuďom sa správať udržateľnejšie? „Na prvých dvoch pozíciách sú ekonomické problémy, pretože udržateľné produkty sú pre väčšinu kupujúcich príliš drahé. Na druhej strane je veľa Slovákov, ktorí nevedia nájsť alebo rozpoznať udržateľné výrobky. Dôležitým faktorom je aj vytvorený nákupný zvyk, od ktorého je ťažké sa odvrátiť a začať sa správať udržateľnejšie,“ konštatuje L. Csengeri.
Podľa jeho slov ľudia očakávajú od firiem (predajcov, výrobcov), že budú zavádzať environmentálne opatrenia a 42% slovenských domácností chce, aby sa aj vláda venovala viac tejto téme.
Neviete, ako sa správať ekologicky? Opýtajte sa svojich detí
Až tretina domácností by sa chcela správať ekologicky, ale nevedia, ako k tomu pristúpiť. Priniesť odpovede do domácností môžu deti alebo študenti. Tí sú už v dnešnej dobe pomerne vedomé v tejto oblasti a nie je im jedno, v akom stave je naša planéta. Environmentálna výchova si navyše našla cestu aj do našich škôl prostredníctvom prierezových tém. Tieto témy vo vzdelávaní sa podieľajú na utváraní a rozvíjaní kľúčových kompetencií, najmä postojov a hodnôt. Najmladšia generácia vníma ochranu životného prostredia a problematiku odpadov ako hru. A presne takýmto spôsobom je potrebné jej očistu planéty prezentovať. Pokiaľ ide o mládež, u časti z nich sa už dostavuje klimatická úzkosť.
K tomu, aby bolo ekologické správanie udržateľné, je potrebné tieto návyky a zvyky ďalej kontinuálne budovať. Ideálne hravou formou. To je aj hlavnou ideou projektu Odpad je surovina a edukačného muzikálu ODPAD JE POKLAD. Ambíciou tohto muzikálu je priblížiť odpad ako recyklovateľnú surovinu, žiakom, študentom a neskôr aj ich rodičom, po celom Slovensku. „Škola hrou je účinná metóda učenia, ktorá je blízka detskému naturelu. Práve takýto cieľ sme sledovali, keď sme spojili vzdelávanie s umením a vytvorili vzdelávací muzikál Odpad je poklad,“ hovorí autorka projektu a muzikálu Bohumila Tauchmannová.
Muzikál je momentálne dostupný v online forme, školy si ho môžu zakúpiť a premietať v rámci prierezového environmentálneho vyučovania. Jeho hranú formu naštudovali študenti katedry hudby UKF v Nitre pod režisérskou taktovou Pavla Smolíka. Vychutnali si ho žiaci a študenti vo vybraných mestách (Prešov, Bratislava – MČ Ružinov, Nové Zámky a Trnava), ktoré zvíťazili v EKO súťaž Odpad je Poklad a naštudovať si ho môžu ochotnícke divadlá, či dramatické krúžky. Najbližšie bude možné vidieť muzikál ODPAD JE POKLAD naživo na Kaufland Detskom festivale 4. júna 2023 v Záhorskej Bystrici.
Všetky potrebné informácie sú dostupné na stránke projektu www.odpadjepoklad.sk
Zdroj: Tímea I.