Spisovateľka Terézia Kandalaft Beňačková začala svoju spisovateľskú kariéru rovno trilógiou. Po júnovom uvedení prvej časti knihy po stopách očkajovského rodu – Vínom kropení, uzrela svetlo sveta druhá časť trilógie – Túžbou spálení. Samotná autorka na úvod zdôvodnila, čo ju viedlo k napísaniu knihy.
„Môj mladší brat Janko vyjadril túžbu spoznať náš rodokmeň,“ prezrádza na úvod autorka. „Dopracovali sme sa k zaujímavým informáciám, že náš rodokmeň siaha do vetvy Očkajovcov a potom som študovala materiály o tomto rode až napokon vznikla kniha. V prvej časti trilógie – Vínom kropení – sme sa zoznámili s rodom Očkaj a jedným z jeho predstaviteľov Štefanom Očkajom, jeho manželkou Magdalénou Armbruster a ich synom Štefanom II. Celý dej tejto časti sa odohráva v období medzi rokmi 1520 a 1670.V časti Túžbou spálení som sa pozrela hlbšie do histórie a zachytila som život Očkajovcov od čias Matúša Čáka až po posledné stavovské povstanie a tragický osud Rákociho bojovníkov.“ Prečo Klarisky? „Priestor som si vybrala nie náhodou. V kostole Klarisiek sa nachádza epitaf Krištofa Armbrustera, ktorý sem bol prenesený v polovici 20. storočia z neznámych dôvodov. Chcela som upriamiť pozornosť milovníkov starého Prešporku na tohto vzácneho humanistu žijúceho v 16.storočí. 
Krištof Armbruster bol kráľovským radcom Ferdinanda I. a hlavným pokladníkom v Uhorskej kráľovskej komore sídliacej na mieste neďalekej Univerzitnej knižnice.“
Beňačková osobne, Feldek po telefóne
Za krstných rodičov si Terézia Kandalaft Beňačková vybrala barda slovenskej literatúry Ľubomíra Feldeka a bývalú hlásateľku Noriku Beňačkovú. Žiaľ, Ľubomírovi Feldekovi tesne pred krstom lekár neodporučil ísť von medzi ľudí, nakoľko zúri chrípka a covid a mohol by ohroziť nielen svoju zníženú imunitu, ale neprospelo by to ani manželke Olinke, keby priniesol domov nejakú pliagu.
Tak aspoň po telefóne prečítal príhovor, ktorý si 
na slávnostný večer pripravil a tu je z neho úryvok: „Prečítal som si nedávno vydanú knižku pani Terezy Kandalaft Beňačkovej VÍNOM KROPENÍ – PO STOPÁCH OČKAJOVSKÉHO RODU (BRATISLAVA A SVäTÝ JUR OČAMI HISTóRIE). Je to pútavo napísaný prvý diel trilógie, v ktorom jeho autorka podáva nielen výsledok svojho dôkladneho pátrania po historických faktoch, ale predvádza aj svoju schopnosť oživovať ich svojím literárnym talentom. Vďaka tomuto jej úsiliu ožíva pred nami história jedného rodu v 15. až 17. storočí a každý návštevník Bratislavy a jej okolia, ktorý aj dnes kráča po tých miestach, po ktorých jej kniha, má možnosť uvedomiť si, že kráča po miestach, po ktorých už celé stáročia kráča aj – najmä tá naša, stredoeurópska, ale zároveň aj svetová — história. Veď aj dnes sme toho svedkami — na bratislavskom Hlavnom námestí sa takmer každý deň zhromažďujú ľudia, ktorí protestujú proti svetovým hrôzam a požadujú víťazstvo spravodlivosti, tak ako to bolo za čias viacerých generácií bratislavského richtára Behaima.“ 
Norika Beňačková sa zúčastnila osobne a dámy spojilo priezvisko Beňačková, autorka má totiž dievčenské meno ako hlásateľka a dokonca objavili spoločných predkov. Norika vyjadrila obdiv autorke, že vďaka knihe spoznala mnohé zaujímavé miesta v Bratislave, hoci sa po nich niekoľkokrát predtým prešla, vníma ich dnes inak. Napokon, aby predsa len nechýbal pri akte krstu mužský element, ujal sa ho fyzicky duchaprítomne muzikálový spevák a riaditeľ Vajnorského divadla Igor Roy, ktorý zaželal knihe to najlepšie – veľa spokojných čitateľov. Krstilo sa bylinkami z zrúcaniny očkajovského kaštieľa z Očkova.
Text a foto: Anna Olvecká