Slovenský rerezentant v zjazdovom lyžovaní Adam Žampa oslávi v septembri 25. narodeniny a vrcholovému športu sa venuje aj jeho o tri roky mladší brat Andreas. Trénera našli vo svojom otcovi. Viac ako športové výsledky Adama, v poslednom čase plnili stránky novín infomácie o tom, že plánuje aj s bratom odísť zo Slovenska a reprezentovať inú krajinu, nakoľko nie sú spokojní s prístupom najvyšších športových orgánov k športovcom, špeciálne Slovenskej lyžiarskej asociácie.
O oboch bratov prejavili záujem v Rusku, žiaľ, prepotrebný podpis od kompetentných nedostali, tak ostávajú obaja mládenci na Slovensku. O zatrpknutosti reprezentanta však nemôže byť ani reči. Veselého, usmiateho sme ho stretli na druhom ročníku Adidas Retro Fit Day, kde dokoca Adam prevzal úlohu ambasadora.
Prijali ste úlohu ambasadora nad športovou akciou na Slovensku, čo je veľmi potešiteľné vzhľadom na medializáciu okolo vašej osoby a prípadného odchodu z republiky v poslednom čase…
Medializácia vytiahla ns svetlo sveta veci, s ktorými som ani nepočítal a hlavne netreba ich spájať príliš so športom. V každom prípade rád podporím akciu, ktorá je športová a ešte k tomu pre širokú nešportovú verejnosť. Osobne si myslím, že šport je veľmi dôležitý v živote človeka, nielen preto, že sám som športovec.
Rozprúdili ste pomerne hlasnú debatu o tom, aby sa viac kládol dôraz na sledovanie peňazí v športe, kam a na čo sa použijú, teší vás to, že ste boli možno nečakane spúšťačom?
V prvom rade som rád, že sa vôbec rieši nejaký problém, lebo, žiaľ, na Slovensku v športe je problémov naozaj dosť. Bol som skutčne rozhodnutý zo Slovenska odísť, pretože už som nemal dostatok síl bojovať proti niečomu, proti čomu sa vlastne bojovať nedá, nevidel som žiaden bod, o ktorý by som sa oprel. Preto som hľadal cestu, ako odísť z republiky. Dopadlo to tak, ako dopadlo, dôležitý a rozhodujúci podpis som nedostal, bez neho som odísť nechcel,lebo by som prišiel o všetky body a dostal by som minimálne ročný distanc. Nemohol by som športovať, čo v mojom veku je hlúposť. Priznám sa, čakal som, že ma pustia, ale asi vedia čo robia, dosiahol som nejaké výsledky a poukázal som na chybu v systéme prerozdeľovania peňazí a som rád, že sa ľady pohli a veci sa riešia.
Takže reprezentuje naďalej Slovensko…
Áno, ostávam rerezentovať Slovensko.
Verím, že budete na to hrdý…
Ja som hrdý na to vždy, že reprezentujem Slovensko. Odmalička som sníval, že budem reprezentantom Slovenska, ako dieťa som si olepoval prilby znakmi a vlajkami Slovenska. Som hrdý, aj keď na druhej strane sú tu podmienky, aké sú, ale na to sa netreba vyhovárať, treba to riešiť.
Váš život určite nie len o športe, občas treba aj vypnúť, čo vtedy robíte?
Veľmi rád spím, pretože celú sezónu vstávam veľmi skoro, takže o jej ukončení, v prestávke si dovolím dlhšie pospať. I keď je pravdou, že aj teraz mám veľ povinností voči sponzorom, rád prijímam pozvania na podobné aktivity, je to potrebné, patrí to k športu. Obľúbený relax si predstavujem na pláži, doprajem si ho však maximálne dva týždne v roku z časových dôvodov a hlavne som rád, že mám teraz čas na priateľku, môžem sa jej venovať užívame si spoločné chvíle.
Ako vníma, že ste stále preč?
Už je zvyknutá, tiež niekedy lyžovala, vie čo to obnáša, chápe to, má teraz náročné študijné obdobie, pretože sa chce dostať na zubárinu, čo nie je ľahké. Ak chce človek niečo dosiahnuť, musí niečo aj obetovať. Nikdy nie je nič zadarmo.
Akým darčekom, okrem voľného času, ju viete potešiť?
Sem-tam jej navarím (úsmev).
Tak sa podeľte o recept….
Špagety s paradajkovou omáčkou varím najradšej. Sú tam paradajky, klobása, kečup, cibuľa, cesnak, cesnaku viac, lebo dodá tomu správnu chuť. Mám skončenú hotelovú školu, takže variť viem.
Je predčasné hovoriť o konci kariéry, ale predsa uberajú sa vaše úvahy aj týmto smerom?
Občas sa nad tým zamyslím, aj preto som skončil hotelovú školu a moje kroky sa určite budúa naďalej spojené s lyžovaním, pokiaľ to pôjde v akejkoľvek forme. Nevylučujem však ani obor, ktorý som skončil, takže hoteliérsvo, gastronómia sú na programe.
Počas pretekov v zahraničí sa vám podarí ochutnať miestne špeciality v krajine, kde sa nachádzate, prípadne si zisťujete zapisujete recepty?
Veľa si pamätám, viac ako recepty ma zaujíma sledovať služby v zahraničí, ako sa správa personál k zákazníkom i mimo obsluhy a priznám sa, máme sa čo učiť. I keď aj u nás sa veci pohli, práve pred pár dňami som bol v jednej z bratislavských reštaurácií na večeri a milo ma prekvapila obsluha, jej spôsoby a ceny boli tiež v pohode. Naozaj ma potešilo, že svitá u nás na lepšie časy. Všetko je o ľuďoch a verím, že postupne aj u nás na celom Slovensku budú skvelé služby.
FOTO: Anna Olvecká
