Ako sama hovorí, je človek s otvorenou mysľou a srdcom. Nie je jasnovidka. Ani médium.
„Anjeli sú všade okolo nás,“ tvrdí Judith Marshallová vo svojej knihe Moje rozhovory s anjelmi, v ktorej nielenže podrobne charakterizuje všetkých anjelov aj ostatné duchovné bytosti, ale pridáva aj originálne návody na meditáciu na uľahčenie spojenia.
To, čo sa podarilo jej, dokáže každý človek. Možno aj vám komunikácia a zážitky s týmito duchovnými bytosťami obohatia život a poskytnú prepotrebnú oporu v ťažkých chvíľach. Anjeli sú naši ochrancovia, priatelia, pomocníci a sú po celý čas s nami. Keď sa aj vy naladíte na ich lásku a múdrosť, už nebudete len dúfať v duchovnú oporu. Skrátka o nej budete vedieť.
Judith Marshallová zažila už v detstve stretnutia s duchovnými bytosťami a viac ako dvadsaťpäť rokov sa venuje ich výskumu.
Cestuje po svete a stretáva sa s ďalšími bádateľmi v tejto oblasti – od začiatočníkov po profesionálnych jasnovidcov, ktorí mali podobné zážitky.
Ich príbehy, vlastné skúsenosti, ako aj príbehy s osobné deťmi ju inšpirovali k napísaniu knihy Moje rozhovory s anjelmi, ktorou chce vyvolať hlbší záujem a vyššiu mienku o duchovnej metafyzike.
Začítajte sa do knihy Moje rozhovory s anjelmi:
Možno aj vy ste si položili podobné otázky, či už z prirodzenej zvedavosti, alebo ste zažili chvíle, ktoré vás nútili zamyslieť sa: potvrdilo sa vám nejaké tušenie, počas krízy sa vás zmocnil pokoj, vyskytlo sa priveľa náhod alebo ste mali pocit, že nie ste sami, hoci nikto iný v izbe nebol. Takéto stretnutia vedú k úvahám o podstate duchovného sveta a jeho fungovaní.
Vedenie, ochrana a inšpirácia sú doslova dary z nebies; kto by ich odmietal? Život je dosť ťažký aj bez ignorovania božskej siete, ktorá sa rozprestiera v našom vnútri i okolo nás. Sokrates, Ježiš, Mohamed, Georg Fridrich Händel, George Washington, William Blake, Ralph Waldo Emerson, Nikola Tesla, Ernest Shackleton, Carl Jung, J. R. R. Tolkien a Charles Lindbergh – tí všetci mali podobné zážitky, vedia o nich mnohí, „nadprirodzená“ pomoc je k dispozícii každému.
Názory sa líšia – na základe kultúrnych a náboženských postojov, výskumu, intuície a osobnej skúsenosti –, no nikto nemá monopol na pravdu. Vždy sa máme čo učiť a mali by sme byť zvedaví. Ako povedal francúzsky filozof Pierre Teilhard de Chardin: „Nie sme ľudské bytosti, ktoré majú duchovný zážitok. Sme duchovné bytosti, ktoré majú ľudský zážitok.“
Najmenej, čo môžeme urobiť, je pozrieť sa na problém. To najlepšie, čo môžeme urobiť, je zachovať si otvorenú myseľ, zbaviť sa zbytočných pochybností a nadviazať pracovný vzťah s dobroprajnými bytosťami, ktoré poznáme ako anjelov, ochrancov a sprievodcov.
Anjeli: história a hierarchia
Anjeli sú prejavené láskyplné myšlienky Boha. Ak vám slovo „Boh“ nevyhovuje, môžete ho nahradiť akýmkoľvek termínom, ktorý pokladáte za správnejší: univerzálna energia, Veľký duch, Stvoriteľ, Najvyššia bytosť, Všetko, čo existuje, Zdroj, Ein Sof atď. Aj anjelov poznáme pod rozličnými menami, no v podstate to sú bytosti stvorené zo svetla, lásky a inteligencie, ktoré zabezpečujú rovnováhu vo vesmíre.
Z jazykového hľadiska slovo „anjel“ pochádza z latinského slova angelus, ktoré je odvodené z gréckeho angelos a znamená „posol“. Súvisí tiež so starovekým perzským slovom angaros (jazdný kuriér) a so sanskritským angiras označujúcim svetelnú bytosť, prostredníka medzi ľuďmi a svetom bohov. Koncepcia božích poslov – nadprirodzených prostredníkov – ovplyvnila veľa kultúr, no pokiaľ ide o angelológiu, jej zakladateľom je perzský prorok Zarathustra, známy aj pod menom Zoroaster.
Hoci ho vedci akceptujú ako reálnu, historickú postavu, nevedia sa zhodnúť na období, v ktorom žil. Ich odhady sa pohybujú od 18. až do 6. storočia pred n. l. Bez ohľadu na toto obrovské časové rozpätie jeho zásluha spočíva v tom, že vypracoval podrobnú kozmológiu, ktorá priamo ovplyvnila židovskú koncepciu anjelských bytostí a neskôr sa preniesla aj do kresťanstva. Joseph Campbell v práci The Hero with a Thousand Faces (Hrdina s tisícimi tvárami) konštatuje: „Prorok Zarathustra usporiadal perzské náboženstvo podľa princípu prísneho dualizmu dobra a zla, svetla a tmy, anjelov a diablov. Táto kríza hlboko ovplyvnila nielen Peržanov, ale aj vieru Hebrejcov, a tým (o storočia neskôr) aj kresťanstvo.“ Židovské a kresťanské tradície neskôr ovplyvnili aj vnímanie anjelov v islame.
Napriek svojmu veľkému vplyvu bol zoroastrizmus v porovnaní s duchovnými tradíciami starovekého Egypta nováčikom, nehovoriac o sumerskej kultúre, ktorá na Strednom východe rozkvitala zhruba tritisíc rokov pred n. l. A navyše, v celej starovekej histórii sa stretávam s písanými či obrazovými správami o okrídlených stvoreniach.
Vynára sa však otázka: predstavujú krídla skutočnú fyzickú vlastnosť, alebo sú iba symbolom sily duchovnej bytosti? O týchto bytostiach sa napokon hovorilo, že zostúpili – a vystúpili – z oblohy či z „neba“, teda z vyšších dimenzií.
Podľa teórii o starovekých astronautoch cestovali v kozmických lodiach. Mnohí veria, že anjeli známi ako Pozorovatelia – v knihách Daniela, Enocha a Jubilees sú to Grigori, v starších sumerských povestiach Igigi, „tí, čo pozerajú a vidia“ – neboli anjeli, ale mimozemšťania alebo nadpozemšťania (nepatriaci k ľuďom, medzipriestorové bytosti, ktorých pôvodným domovom však bola Zem). Ich skutky sa stali súčasťou mnohých mytológií a viedli k nepochopeniu prvých náboženských textov. Výskum v tejto oblasti je vzrušujúci a určité teórie si zaslúžia pozornosť.
Ak sú pravdivé, vesmír má aj spirituálnu zložku. Pokusy človeka interpretovať ju vyústili do vzniku početných náboženstiev, tri z nich sa rozšírili ako divoký požiar. Je prirodzené, že angelológia judaizmu, kresťanstva a islamu ovplyvnila chápanie más. Pozrime sa na všetky tri.
Pripravila: Wera