Všetky nemôžeme byť ako modelky, ani keby sme veľmi chceli. Jednoducho na to nemáme gény. S pribúdajúcim vekom sa aj na štíhle dámy začínajú lepiť kilá. Prečo?
Jednoducho preto, lebo s pribúdajúcim vekom máme tendenciu priberať. Nemusí to však súvisieť s prejedaním sa. Podieľa sa na tom náš bazálny metabolizmus a telesná aktivita, ktorá zodpovedá za spaľovanie kalórií. Bazálny metabolizmus predstavuje množstvo energie, ktorú potrebujeme na životne dôležité telesné funkcie, napríklad na dýchanie, žmurkanie, pulzovanie krvi, udržiavanie telesnej teploty, činnosť srdca a ďalších orgánov. Všetky tieto funkcie si vyžadujú určité množstvo energie. Konkrétne na udržiavanie teploty spotrebujeme okolo 60 percent kalórií. Ďalšie kalórie spotrebujeme na trávenie. Jednu až tri hodiny po jedle produkujú živiny v krvnom obehu a potrava v žalúdku i v črevách teplo. Viac kalórií potrebuje telo na strávenie mäsa ako na strávenie ovocia. Zvyšné kalórie môžeme spáliť pri fyzickej aktivite. Keď sa venujeme telesnej aktivite, vydávame o to viac energie, o čo máme väčšiu hmotnosť. Ak od prijatých kalórií odrátame tie, čo spotrebujeme na fungovanie organizmu, na jedlo, pohyb, všetky zvyšné, teda tie, čo telo neminie, sa uložia vo forme tuku. Je celkom logické, že keď prijmeme viac kalórií, ako spotrebujeme, priberieme.
Zmena metabolizmu
Bazálny metabolizmus ovplyvňuje viacero faktorov, najmä vek, pohlavie, fyzická kondícia, množstvo svalovej hmoty a tuku. Po narodení máme metabolizmus veľmi rýchly, preto dojčatá kričia každých pár hodín od hladu. Prvé dva roky života sme síce veľmi aktívni, ale metabolizmus sa začína spomaľovať. V puberte nastane zvrat. Metabolizmus sa prechodne zrýchli, organizmus si žiada zvýšené dávky jedla. Do tridsiatky sa tento proces nebadane spomaľuje. Ďalej sa situácia vyvíja tak, že približne každých desať rokov sa spomalí asi o 5 percent. Až napokon po päťdesiatke potrebujeme o 145 kalórií denne menej, ako sme ich potrebovali v tridsiatke. Ak nepočúvame telo, neakceptujeme to, že s pribúdajúcim vekom nepotrebuje toľko kalórií, začneme priberať. Výnimkou sú iba tí, čo pri rovnakom kalorickom príjme zvýšia fyzickú aktivitu. Kilogramy navyše sú nielen estetickým problémom, ktorý má za následok nižšie sebavedomie, ale aj dôvodom, prečo sa cítime unavenejší, pohodlnejší a starší. Pridružiť sa môžu rôzne ochorenia.
Tuk vytláča svaly
Spomaľovanie metabolizmu súvisí s postupným ubúdaním svalovej hmoty. Ak ste v dobrej fyzickej kondícii a máte veľa pohybu, potom máte zrejme aj účinnejší metabolizmus. Starnutím mizne pevné svalstvo a namiesto neho sa tvoria tukové vankúšiky. Všimneme si to na stehnách, bruchu a na zadku. Mužom sa najčastejšie zvýrazní brucho, ženám sa tuk ukladá na bokoch a na zadku. Aj ruky sú iné. Prečo táto zmena? Tukové tkanivo, žiaľ, nie je také aktívne ako sval. Sval sa sťahuje, rozťahuje, vytvára teplo, vyžaduje dostatočný prísun krvi, spaľuje kalórie. Tuk je absolútny lenivec. Nerobí vôbec nič. Prečo majú ženy zväčša väčšie zásoby tuku ako muži? Muži sú vo všeobecnosti svalnatejší a najmä majú rýchlejší metabolizmus. Je to nespravodlivé, ale nedá sa s tým nič robiť. Ženy majú asi o desať percent pomalší metabolizmus.
Genetika je silná
Na tom, ako sa nám ukladá tuk, participuje genetická výbava a pohlavie. Existujú vedecké dôkazy o tom, že každý človek má určitý východiskový bod telesnej hmotnosti. Inými slovami vážite toľko, koľko naše telo uzná za vhodné. Keď sa prejedáme, telo nám môže naznačiť, aby sme ubrali. Ak prijímame priveľa kalórií, metabolizmus sa prirodzene vzchopí a vyvinie väčšiu aktivitu, aby spálil zvyšné kalórie. Keď pri diéte znížime príjem potravy, metabolizmus sa spomalí, lebo telo si chce uchovať doterajšiu hmotnosť. U obéznych, prípadne podvyživených môže problém spočívať v tom, že biologický východiskový bod majú nastavený príliš vysoko alebo príliš nízko. Darmo povie lekár obéznemu pacientovi, že by mal schudnúť. Jeho telo si myslí niečo iné a robí si zásoby v „primeranom“ množstve. Rátať treba aj s genetickým zaťažením. Ak matka alebo otec, prípadne obidvaja rodičia bojovali celý život s nadváhou, potom to s najväčšou pravdepodobnosťou čaká aj ich deti. Teraz ste si povedal, že sa môžete na všetky diéty vykašľať? Nevzdávajte sa. Napriek tomu, že máme metabolizmus zakódovaný v génoch, neznamená to, že sme celkom bezmocní. Do určitej miery ho môžeme ovládať. Treba sa však naučiť s ním pracovať.
Obmedziť jedlo a cvičiť
Jednou z možností je cvičenie. Ním možno na určitý čas motivovať metabolizmus, aby spálil nadbytočné kalórie. Prečo? Svaly spotrebujú viac energie na regeneráciu. Keď si aspoň tri razy do týždňa zacvičíte, veľmi pravdepodobne si zvýšite podiel svalovej hmoty, ktorá spaľuje viac kalórií ako tukové tkanivo. Z tohto dôvodu sa odporúča aj cvičenie s ľahšími činkami. Nestačí iba menej jesť. Dôležitá je fyzická aktivita, cvičenie, aby sme si zachovali svaly a zároveň ich posilnili. V prípade, že budete diétovať, a nebudete cvičiť, hmotnostný úbytok bude sprevádzať aj úbytok svalov. Zníži sa totiž prirodzená schopnosť tela spaľovať kalórie. Diéty menia metabolizmus, ale neželaným spôsobom. Môže sa spomaliť až o 50 percent. Ak teda prestanete cvičiť a sledovať kalórie, metabolizmus sa zväčša vráti do pôvodného stavu a to je základ takzvaného jojo efektu. Väčšina z nás získa pomerne rýchlo všetky kilogramy naspäť. Východiskový bod, ktorý si naše telo vymyslelo, vráti hmotnosť na pôvodnú úroveň. Svoju zle nastavenú hmotnosť môžeme do určitej miery meniť, ale nie jednorazovo, musíme ju stále udržiavať. Na začiatku každej redukčnej diéty si treba ujasniť, koľko kalórií denne potrebujeme.
Autor: Erna S.
