Najnavštevovanejším a taktiež najobľúbenejším španielskym regiónom je Andalúzia na juhu krajiny. Dýcha v nej starobylosť dávnych vekov, skrášľuje ho niekoľko historicky cenných miest a ukrýva v sebe perlu v podobe mesta Granada. Tu na pozadí zasnežených hôr Sierra Nevada stvorili ľudia kúsok raja, ktorý nazvali Alhambra.
Španielsky palác Alhambra preslávený na celom svete je ako vystrihnutý z orientálnej rozprávky a prenesený na európsku pevninu. Prenášať palác nikto nemusel, pretože už v 9.storočí, kedy začínajú vznikať prvé základy palácovej stavby, ovládajú kus Andalúzie Arabi. Preplavili sa úzkou Gibraltárskou úžinou z neďalekého Maroka až k španielskym brehom a následne premenili celú okolitú oblasť k svojmu obrazu. Ani oni vtedy nemohli tušiť, aká slávna sa stane pevnosť, ktorú skladali kameň za kameňom. Vďaka typickému červenému zafarbeniu začali Arabi volať pevnosť Qalaat al-Hamra, teda červená pevnosť a keď si jej názov návštevník nahlas vysloví, hneď započuje odkiaľ pochádza dnešný názov. To, že patrí palác Alhambra k najnavštevovanejším pamiatkam krajiny si človek uvedomí hneď pred vstupom, kde sa každý deň tvoria od skorého rána fronty na vstup. Dnes je výhodnejšie kúpiť si lístok dopredu a vyzdvihnúť si ho, pretože počet návštevníkov je pre každý deň obmedzený len na 6000 ľudí. Za bránou sa rozleje oáza pokoja okorenená o stromy, vysoké aj nízke kríky, upravené živé ploty a farebné kvety. Arabi obývajúci drsnú krajinu bez života vždy túžili mať pri sebe záhradu či fontány a preto tu v Alhambre nesmú chýbať. Hranice Alhambry označujú vysoké, kamenné hradby za ktorými krajina padá do údolia, kde sa rozprestierajú ulice a strechy starej Granady. Zdá sa akoby bola Alhambra popretkávaná niťou nádherných nepatrných detailov. Sú takmer na každom kroku. Tu zdobí stenu verš z Koránu, tam zase bežia nad dverami celé úryvky, inde žiaria do priestoru náčrty kvetín, listov či mozaiky. Starí maurskí básnici prirovnávali krásu Alhambry k „perle vsadenej do smaragdu“. Z diaľky totiž Alhambra pôsobí akoby bola kráľovskou korunou posadenou na zelenom pahorku. Hoci Arabi položili prvé základné kamene už v 9.storočí, palác začal nadobúdať svoje dnešné kontúry až o 400 až 500 rokov neskôr. Svoje sny premenené do kameňa tu začala realizovať dynastia Násridov a rozšírili nielen palác, ale panovníci Jusúf I. s Mohammedom V. k nemu pristavali aj nový, nádherný palác Nazaries. Vraví sa, že je tým najcennejším čo Alhambra za svojimi múrmi skrýva. Nikto by ho pri svojich potulkách nemal vynechať. Aj vďaka nemu svieti meno Granady v zoznamoch UNESCO. Umelecké srdce paláca bije každým ďalším krokom. V Európe by sme nenašli krajšiu islamskú pamiatku. Tmavé chodby ukryté pod strechami vedú na nádvorie lemované orientálne vykrojenými oblúkmi. Geometrické útvary, priamky, hviezdice, arabské ozdobné písmo, to všetko a ešte viac spolu vytvára jeden neprekonateľný celok. Ukryté nádvorie s obdĺžnikovou vodnou nádržou leží v tesnej blízkosti kráľovských komnát. Palác Palacio des Comares postavil emír Jusúf I. pre seba a svoju najbližšiu rodinu. Z okien na druhom poschodí mal na svoje palácové nádvorie úžasný pohľad. Fasáda paláca sa zrkadlí na vodnej hladine až má človek pocit, že tu stoja paláce hneď dva. Najkrajším srdcom celého paláca Nazaries je Leví palác s luxusným nádvorím, ktorému dominuje fontána s dvanástimi alabastrovými kráľmi zvierat. Je dielom Mohammeda V. a obkolesuje ju les 124 štíhlych stĺpov nesúcich prezdobené poloblúky a strechu. Len na tomto nádvorí sa dá stráviť viac než hodina bez toho, aby to návštevníka unavilo. Skôr či neskôr človeka doženú myšlienky o pozemskom raji, ktorý má Alhambra napodobňovať.
FOTO: Tomáš Kubuš
