Kazašské mesto Almaty dnes už nie je hlavným mestom krajiny, pretože ho predstihla novo vytvorená Astana. Almaty, predtým Alma-Ata však je skutočnou metropolou bohatej krajiny a jej poloha pod vysokými horami z nej robí veľmi príjemné miesto pre život v Kazachstane. História sa tu mieša s modernými víziami a bazárové miesta spoločne so zelenými parkami sú plné života.
Almaty, kedysi známa ako Alma-Ata, bolo hlavným mestom Kazachstanu, no prezident Nursultan Nazarbajev sa rozhodol, že potrebuje vybudovať nové, výstavné mesto a preto sa administratíva presunula do modernej Astany v centrálnej časti krajiny. Postavili mesto na púšti v strede ničoho, no ľudia aj tak stále viac milujú Almaty vďaka príjemnej klíme. Almaty leží na juhu krajiny pod horami za ktorými sa rozlieva krajina Kirgizska. Dušu mesta sem vdýchlo cárske Rusko, ktoré svojou expanziou v strednej Ázii pohltilo všetko naokolo. Boli to práve Rusi, ktorí tu postavili prvé budovy a preto sa koniec 19.storočia považuje za obdobie vzniku dnešného mesta. Áno, ľudia tu žili aj dávno pred tým, ale Almaty vtedy existovala ako menšia obchodná osada na hlavných cestách. Cárske Rusko tu po sebe zanechalo niekoľko pôsobivých stôp, ktoré sa dnes premiešali s moderným nádychom mesta. Ráno sa zapchajú všetky ulice autami, motorkami, mikrobusmi, maršrutkami či autobusmi a chvíľku trvá, kým sa všetko znovu rozpletie. Našťastie je hlavná ulica menom Žibek Žoli, čo v preklade znamená Hodvábna cesta pre dopravu uzatvorená a tak je to oáza oddychu a pokoja. S večerom promenáda ožije a objavia sa umelci vystavujúci svoje obrazy, predavači suvenírov, no zaplnia sa aj reštaurácie, podniky a príjemné kaviarničky, kde pulzuje život. Ten sa odohráva aj na hlavnom trhovisku Kok Bazar. Už z diaľky vidno veľa stánkov, trhovníkov a zástupy ľudí strácajúcich sa v útrobách trhoviska. To čo sa odohráva v hlavnej budove pripomína orientálnu rozprávku. Na stoloch sú naukladané oriešky, sušené pyramídy z ovocia, hrozienka, sladkosti, o pár krokov ďalej koreniny, čaje, bylinky sušené aj čerstvé a napokon aj ovocie a zelenina. Zadná časť trhoviska patrí mäsiarom a svoje špeciálne oddelenie tu má aj konské mäso, ktoré patrí k tradičným kazašským pochúťkam. K nim sa radí aj dvojica exotických nápojov kumys a šubat. Ten prvý je kobylie mlieko, ktoré je jemne fermentované a druhý, šubat je ešte exotickejší, pretože predstavuje ťavie mlieko. Za pár drobných dostanete misku čerstvého šubatu a verte, že nič exotickejšie už v Almaty nenájdete. Neďaleko bazárovej štvrte leží priestranný Panfilov park, kde si miestni pripomínajú hrdinov 2.svetovej vojny. Veľa Kazachov v nej padlo a tu je pre nich spravený nesmrteľný pamätník. Klasický prejav socialistickej architektúry zaujme svojou monumentalitou, ale aj príjemným prostredím do ktorého je zasadená nádherná drevená budova Zenkovho múzea s výstavou tradičných hudobných nástrojov. Ešte väčší poklad skrýva východná časť parku, kde z námestia posiateho holubmi vystrelí prekrásna Zenkova katedrála. Oslávila už svoju storočnicu a unikátna je v tom, že ju postavili bez jediného klinca. Dnes síce prešla rekonštrukciou a klince by sme našli, ale jej interiér je stále plný atmosféry. Ikonostás, staré ikony, bábušky so šatkami na hlavách zapaľujúce sviečky a zvierajúce v rukách ruženec s krížom, vôňa sviečok a jemné prítmie. Magické miesto. Čím severnejšie v Almaty človek kráča, tým je mesto modernejšie. Na námestí Nezávislosti s vysokým stĺpom ozdobeným replikou starovekého bojovníka už vidno stáť mrakodrapy a moderné budovy naplnené kanceláriami a luxusnými bytmi. Priamo pod stĺpom je otvorená kamenná kniha s odtlačkom ruky prezidenta. Sem chodia svadobčania skladať svadobnú prísahu. Celé okolie zaplnili vysoké štíty, ktoré sú aj v lete posypané zvyškami snehu. Niet sa čomu čudovať, veď atakujú štvortisícové hodnoty. Návštevník príjemne unavený objavovaním mesta sa na sklonku dňa môže odviezť lanovkou na pahorok Kok Tepe a užiť si panorámu celého mesta, ktoré sa ponára do večerného osvetlenia. K tomu si zahryzuje geniálny šašlík grilovaný na drevenom uhlí, popíja kanvicu čaju a zistí, že Almaty má čosi do seba.
FOTO: Tomáš Kubuš
